Dám fľašu najdrahšej whisky v tejto krajine tomu, kto privedie do diskusie so mnou o tejto knihe hocijakého kňaza. Teším sa na ňu. Ak knihu niekto kritizuje, tak kritizuje evanjelium. Reč je o Kóde 1, najnovšom románe Jozefa Banáša, o ktorej hovoril aj na nedávnej besede v Turčianskej knižnici. Rekonštruuje v nej život Ježiša Krista. Prichádza s indíciami, o ktorých v kostole nebudete počuť.

Neverím, že ste nenarazili. Že kniha nemá odporcov...
- Narazil. Ľudia, ktorí veria len dogmám a nerozmýšľajú, sa ozvali. Ale anonymne. Verejne so mnou nediskutujú. Nemôžu. Ja neprovokujem, len citujem Krista a nič iné. Ak niekto kritizuje Kód 1, kritizuje evanjeliá. Nemôžem za to, že Slováci ich nepoznajú.

Naozaj? Veď o Slovákoch sa hovorí, že sú hlboko veriaci. Myslíte, že nepoznajú evanjeliá?
- Nepoznajú. Som o tom presvedčený. Na besedách robím taký test. Pýtam sa prítomných, koľkí z nich sú kresťania. Dvihne sa 90 percent rúk. A keď sa ich opýtam, či čítali štyri evanjeliá, dvihnú sa štyri ruky. A to je ešte veľa. Drvivá väčšina Slovákov vníma evanjeliá len cez interpretáciu kňazov. Skladám klobúk pred tými kňazmi, ktorí hovoria o živote a skutkoch Ježiša Krista pravdu.  Ja kritizujem katolícku hierokraciu, ktorá svojimi dogmami ľuďom Ježiša Krista vzala. Veď dnes sa už na omšiach pomaly nehovorí o ňom, ale o tom, čo povedal Svätý otec či otec biskup. Myslíte si, že je to v poriadku?

Kód 1  je na trhu pár týždňov. Ako knihu ľudia prijali?
-  S nadšením. Je voľným pokračovaním románu Kód 9 a aj vtedy som mal besedy v rôznych mestách.  Teraz ale na ne chodí štvor- i päťnásobne viac ľudí. Hovoria mi, že s tou knihou meditujú, že im zmenila život, že vniesla do ich života svetlo. Alebo, že sa cez ňu dostali k biblii. Štatistický pomer natešených až nadšených čitateľov k tým, ktorí knihu kritizujú, je 500 ku 1. Pre mňa ako jej autora sú to euforické pocity.

Média ju označili za provokatívnu...
- Ja neprovokujem. Ľuďom hovorím, že ak sa mýlim, nech ma opravia. Som radový spisovateľ a predovšetkým hľadajúci človek. Na rozdiel od tých, ktorí si myslia, že pravdu vlastnia. Keď citujem Krista, ľudí na besedách prekvapuje obsah tých slov. Netušili to, nikto im to doteraz nepovedal. Neurobil som nič iné, len som vložil Ježišove skutky do príbehu románu. Toto má byť provokácia?

Román je nabitý indíciami o živote Ježiša Krista, dokonca do jej obsahu ste zaradili fotografie. Prečo?
- Potom, ako vyšiel Kód 9, mi niektorí čitatelia vytýkali, že si vymýšľam. Že staré príbehy sa nemuseli odohrať tak, ako ich popisujem. Fotografie v  Kóde 1 sú dôkazmi. Nie indíciami, ale v mnohých súvislostiach dôkazmi toho, že Kristov život neprebiehal tak, ako sa nám to snaží nahovoriť oficiálna cirkevná teória.

Vnímate to inak. Ako?
-  Nežijeme ľahké časy. Zoberte si svet, Európu, kresťanstvo, Slovensko – všade je kríza. Je to zložitá situácia a ľudia potrebujú na ceste životom vidieť svetlo. Pre mňa je Ježiš Kristus najsilnejším motivátorom, úžasným človekom, jedným z nás. Teológovia nám ho ale svojimi dogmami vzdialili. Vyniesli ho ďaleko na nebesia, urobili z neho ikonu absolútnej dokonalosti, ktorú nikdy nedosiahneme. Ale keď je taký dokonalý, stráca pre nás motiváciu. Ako sa k nemu máme priblížiť? Jednou knihou sa zvrat v nazeraní ľudí na túto tému nezmení. Ale môže byť kvapôčkou, impulzom, ktorý prinúti rozmýšľať. Ak človek rozmýšľa, je slobodnejší.  To je moja ambícia. Nie som sám. V zahraničí vychádza hodne literatúry, ktorá búra dogmy. Nedostaneme sa ale k nej. Slovensko je ešte stále hodne izolované.

Vnímajú to podobne ľudia, s ktorými besedujete?
-  Ľudia to tušia, len im to doteraz nikto tak rovno nepovedal. Ježiš Kristus musel byť veselý, sympatický človek. Veď, uznajte... Bez internetu či televízie chodili za ním tisíce ľudí. Chodili by ste dobrovoľne za nesympatickým, moróznym človekom? Treba to vidieť reálne. Keď ho po putovaní vítali s učeníkmi  v rôznych príbytkoch, neponúkali ho vodou, ale vínom. Veď tam muselo byť veselo... Ľudia Ježiša milovali, milovali ho ženy. A čo urobila cirkev zo žien? Podradné, nedôstojné, ponížené bytosti. Všetko skončilo dogmami, ktoré ľudí vedú do kolien.

Preto sa na obálke vašej knihy Kristus pri meditácii usmieva?
-  Je tam zámerne. Sochu meditujúceho Krista mám doma. Slovákov nesmierne pohoršuje už i len zmienka o meditácii.  No ľuďom ukážem v jednej ruke moju knihu s meditujúcim Kristom a v druhej mám knižku teológa Karola Nandráskeho s ukrižovaným Kristom na obálke a spýtam sa: Ktorý je vám, keď sa odosobníte, sympatickejší?  Pokojný, meditujúci, radostný? Alebo skrvavený v utrpení? Odpovedzte si na túto otázku! My sme zvyknutí na toho utrápeného. Ale prečo nám ho ukazujú na kríži, keď predtým mal cez tridsať rokov nádherný život?

Jeden chlapec vám  na besede povedal, vraj preto, aby sme sa báli...
-  To je veľmi presné. Vezmite si len... Idete do kostola, vo dverách vás víta Kristus na kríži. Začne omša a počujete len: Oroduj za nás...!, Odpusť nám naše hriechy...! Nie som hodný...! Moja vina, moja vina...! Stále je tu pocit previnenia. Vina, výčitky svedomia, vnútorný stres a permanentná neuróza, ako hovorí Nandrásky. To všetko nás ničí, vedie ku chorobám a tento aspekt večného dedičného hriechu sa prejavuje aj na našej národnej povahe.

Rozviniete to?
- Pozrite sa. Precestoval som  takmer celú Európu. V každej krajine je korupcia, pretvárka, zlodejina. Ale Slovensko ich má nadmieru. Podľa mňa našu národnú povahu formovali tri aspekty. Jednak to, že sme v dlhej histórii nikdy neboli suverénnym národom, a potom – ovplyvnili nás dve ideológie, ktoré nás ponižovali a učili nás pretvarovať sa. Je to ideológia katolíckej hierokracie, nie obyčajných, múdrych kňazov, ale katolícka dogmatická teológia a druhou je komunistická ideológia. Tieto ideológie do nás naočkovali permanentné utrpenie, čo je zárodok slovenskej pretvárky a korupcie. Za dvadsať rokov od revolúcie som nepočul, aby sa postavil jeden cirkevný hodnostár a protestoval proti privatizačným či iným rabovačkám. Veď aj prečo, keď cirkev visí na štáte? Nemala dobré slovo na komunistov, ale chráni si ako oko v hlave ešte Gottwaldov zákon o financovaní cirkví štátom.

Vy ste ekonóm. Prečo vás tak fascinuje téma cirkvi?
- Pokiaľ si pamätám, zaujímala ma od detstva. Chodil som so starou mamou do kostola a vždy ma štvalo to, že Ježiško nám nosí darčeky a ja ho nikdy nemôžem vidieť. Tam sa začína naša veľká lož, tam si ju deti začínajú osvojovať. Neskôr som sa dostal k biblii, ale časom som zistil, že sa tam nič o Kristovi nedozviem. Dobre, nevieme, kedy sa narodil. Ale kedy zomrel? Omnoho staršie dokumenty zachytávajú udalosti veľmi presne a v deň, keď do Jeruzalema prišlo 200 tisíc ľudí na najväčší  židovský sviatok a keď ukrižovávanie bola vlastne veľká šou, na ktorú sa pozerali stovky z nich, tak sa to nezaznamená?  Jasné, že sa to zaznamenalo, ale je to pekne zamknuté niekde vo Vatikáne a Ježiša bolo treba šupnúť na nebesia, aby neotravoval. Aby mohli nastúpiť kňazi. Ježiša poslali na kríž židovskí kňazi, Židia Ježiša milovali. A ako to všetko teológia zmenila...  Poviem vám, keby teraz prišiel Kristus na Slovensko, tak ho cirkevná vrchnosť vypráši odtiaľ preč, lebo by jej jeho názory zavadzali. Veď, čo urobili s Bezákom...

Hovorili ste o svojej knižke aj s kňazmi?
- Áno, boli také príležitosti už v čase, keď vyšiel Kód 9. Niektorí mi povedali, že súhlasia s tým, čo píšem, ale boja sa to povedať nahlas. Myslím, že im pomáham. Že v tom románe hovorím aj za nich. Dal by som fľašu najlepšej whisky v tejto krajine tomu, komu sa podarí so mnou do verejnej diskusie priviesť prvého katolíckeho kňaza. Takáto beseda by otvorila katolíkom oči. Už ich majú pootvorené, veď mnohí sa zastali Bezáka. Ale oficiálne je tu stredovek. Slovenský katolicizmus je hlboko za Poliakmi, neuveriteľne je to tu zabetónované.

Porovnávajú vás s Danom Brawnom. Ako sa to počúva?
-  Dobre. Čítam všetky bravnovky, sú to dynamické, pútavé knihy. Ale zďaleka v nich nie je toľko argumentov ako napríklad v Kóde 1. Niektorí hovoria, že uvádzam výrazne silnejšie indície ako uvádzajú evanjeliá. Je to kniha, ktorá naučí históriu, geografiu, filozofiu, religiozitu, ale hlavne morálku – a motivuje vás. Na Inferno som sa v predaji dotiahol za desať dní, čo je veľmi dobrý výsledok. Ktosi napísal, že Banáš je slovenský Dan Brown. Ja hovorím, že do troch rokov budú v Amerike rozprávať, že Brown je americký Banáš. Už k tomu smerujem. Kód 1 sa ide prekladať do angličtiny pre americký trh.

Veríte v úspech na americkom kontinente?
- Kto by bol kedysi uveril, že prvou slovenskou knihou, ktorá v Indii vyjde, bude moja Zóna nadšenia. Je to nadčasová téma, sila toho námetu funguje všade. A Kód 1 je podobný. Jeho sila bude fungovať aj v Amerike.

KÓD 1 / TAJOMSTVO ZÁZRAKU
Po troch rokoch od vydania mimoriadne úspešného románu Kód 9, ktorý vyvolal u čitateľov búrlivé a protichodné reakcie, prichádza Jozef Banáš s jeho voľným pokračovaním s názvom Kód 1 / Tajomstvo  zázraku. Napínavý dej, množstvo historických faktov, ale aj celý rad otáznikov, ktoré Banáš nastoľuje, robia z  Kódu 1 opäť príťažlivé literárne dielo.  Nachádza sa hrob Ježiša Krista skutočne v Izraeli? Mohol Ježiš pôsobiť v Indii a v Kašmíre? Jozef Banáš vo svojom novom románe opäť rúca zažité dogmy a piliere, na ktorých stojí katolícka cirkev. Prostredníctvom príbehu hlavných hrdinov Mariky a Michala odkrýva silu viery a zároveň prináša množstvo faktov a fotografií dokazujúcich pôsobenie Židov, kresťanov a pravdepodobne aj Ježiša Krista v krajinách, ktoré dnes vnímame výlučne cez prizmu orientálnych náboženstiev. V čase, keď sa katolícka cirkev otriasa vo svojich základoch, táto kniha vyvolá v čitateľovi ešte silnejšie pochybnosti.

Viera Legerská, My Turčianske noviny, 12.10.2013