Jozef Banáš pre bežecký portál Runpedia.sk.

So spisovateľom Jozefom Banášom som sa stretla v útulnej čajovni Kelion, večer pred krstom jeho novej knihy Kód 1. Hlavnou témou nášho rozhovoru však neboli knihy, ale beh. Prezradil mi, že práve vďaka behu je aj po šesťdesiatke vo výbornej fyzickej a psychickej kondícii a že s behom rozhodne prestať nemieni.

Začiatky
Športujem už od detstva. My sme generácia odchovaná na športe. Keď som bol dieťa, neboli televízory ani počítače. Prišli sme zo školy, urobili úlohy, hodili školskú tašku do kúta a už nás nebolo. Športovali sme denne tri, štyri hodiny. Neskôr som hrával za Slovan Bratislava volejbalovú ligu. A to už vo vás zostane.

Prečo beh
Akýkoľvek šport, pre ktorý sa človek rozhodne, je dobrý. Ale beh - a to hovorí aj odborná literatúra - má niečo zvláštne, niečo emocionálne. Beh je meditácia.
Okrem toho má beh pre mňa obrovskú výhodu aj v tom, že sa nemusím nikam vyvážať. Bývame na úžasne dobrom mieste, vybehnem z domu, prebehnem 500 m po asfalte a už som v lese. Máme tu senzačné podmienky na behanie. Nerád behám po asfalte, nerobí mi to dobre ani na kĺby. A samozrejme, les má aj tú úžasnú vec, že vás doslova nabije energiou. To je nádhera!

Ako často
Behať chodím dvakrát do týždňa. Zvykol som behať ráno, ale teraz mám iný rytmus a ráno zvyčajne píšem. Takže som to prehodil a chodievam pred obedom a keď nestihnem, tak idem okolo štvrtej popoludní. Keď mám chuť, tak si zabehnem takých 10-12 km. Človek to nikdy nevie vopred odhadnúť. Niekedy ma chytí taká eufória, že ani nerozmýšľam, nesledujem čas ani vzdialenosť, len bežím.

Čo mi dáva beh
Keď mám zlú náladu alebo keď ma bolí hlava, idem si zabehať. U nás tabletky od bolesti ani nepoznáme, my to neberieme. Ale hlavná výhoda behu - okrem toho že sa ním udržujem v kondícii – je to, že si behom čistím hlavu. Keď sa toho zrazu veľa nakopí, keď neviem čo skôr, tak si poviem idem behať, ono sa to utrasie. A vždy sa to utrasie. Beh mi veľmi pomáha aj pri písaní kníh alebo divadelných hier. Už veľa zápletiek som počas behu vyriešil.

Životný štýl
Beh je výborný liek proti stresu. Každému hovorím, keď máš depresie, ber tretry a choď behať! Ja som depresie v živote nepoznal a ani som nebol nikdy vážnejšie chorý. Určite to súvisí s tým, že každý deň robím niečo pre seba. Keď nebehám, tak si zacvičím jogu alebo zájdem do fitka. Nejaké stroje mám aj doma a pod strechou mám stacionárny bicykel, takže si občas zabicyklujem. Ale to skôr v zime alebo keď je zlé počasie. Keď je pekne, som vonku.

Životospráva
Jem najmä surové ovocie a zeleninu. Niežeby som bol nejaký svätec, občas "zhreším" a dám si aj mäso, ale uprednostňujem vegetariánsku stravu. Nechcem brať žiadne prášky na kĺby, ani výživové doplnky. Máme záhradu, takže ja sa tu napchávam od rána do večera ovocím a zeleninou. Samozrejme, nemiešam ovocie so zeleninou, to je najhoršie. Polievame iba dažďovou vodou, to je úplne iná chuť. Keď nás prídu pozrieť kamaráti a dáme im naše rajčiny, tak sa pýtajú čo je to za zelenina? Lebo sú zvyknutí na tie rajčiny zo supermarketu, čo sú vlastne červené tenisové loptičky.

Rovnováha
Vždy hovorím, že základom fungovania života je rovnováha medzi duchovným a fyzickým. Čiže čo dáš, to sa ti aj vráti. Ľudia, ktorí nešportujú alebo sa nestarajú o seba, tak nemôžu byť ani duchovne a ani intelektuálne na adekvátnej úrovni. Jednoducho platí „Mens sana in corpore sano" (V zdravom tele zdravý duch, pozn. autora). Ak má niekto 120kg, môže aj neviem ako múdro rozprávať, aj tak mu nikto neuverí. Keby som mal tučného trénera vtedy, keď som robil šport, tak sa na to vykašlem a nebudem ho počúvať. Ale, každý si je strojcom svojho šťastia. Preto ma ohromne teší ten obrovský nárast ľudí, čo behajú. Pred desiatimi, dvadsiatimi rokmi, keď som stretol v lese jedného bežca, tak to bolo veľa. Teraz každých 500 m sa s niekým zdravíme. A väčšinou sú to mladí ľudia. Myslím si, že veľkú zásluhu na väčšej popularite behu medzi mladými má aj Sajfa. Ja som mu už neraz hovoril, že on si možno ani neuvedomuje, akú významnú úlohu splnil.

Dobré rady
Musím priznať, že zopár vecí ma naučil aj Sajfa a zopár aj jeden ďalší kamarát. Napríklad piť počas behu. Predtým som na pretekoch nikdy nepil, no po dobehnutí do cieľa som mal ústa vždy úplne vysušené. Ja som si vždy vravel, že piť počas behu je strata času, ale teraz už viem, že to rozhodne nie.
Tiež som si kúpil dobrú knižku „Neležme, bežme" od Viktora Bielika. Je to veľmi zrozumiteľná kniha. Mám doma zopár kníh o behaní, ale táto je jednoznačne najlepšia! Nepotrebujem čítať nejaké vedecké prednášky o behaní, ale pri čítaní tejto knihy som si napríklad uvedomil, aký veľmi dôležitý je strečing. Odvtedy sa vždy po behu poriadne ponaťahujem a viac ma netrápia žiadne svalovice.

Bežecké preteky
Na preteky veľmi nechodievam, pravidelne chodím iba na Devín-Bratislava. Nevyhovuje mi veľmi ten jarný termín, lebo samozrejme človek sa musí nejako pripraviť a keď je v zime veľa snehu, je to náročnejšie. Ale je to rozhodne veľká motivácia sa vyhecovať a stále si hovorím, že s vyšším vekom chcem mať vždy lepší čas. Keď si pozriem výsledkovú listinu, tak v tej kategórii akože "tesne pred hrobom", som zhruba v prvej tretine. Ale mal som samozrejme aj lepšie časy. Najlepší čas som mal okolo 46 minút (11,6 km, pozn. autora). Tento rok som bol žiaľ odcestovaný, takže som sa tohto behu nemohol zúčastniť. Ale verím, že o rok budem na štarte národného behu stáť opäť.

Autor: M. Dorčáková, foto: Július Dubravay, Plus Jeden deň