Táto kniha je manifest proti pokrytectvu, hovorí Jozef Banáš, autor knihy, ktorá práve prišla na pulty kníhkupectiev. So svojou novinkou Kód 1 zavítal do Žiliny. Minulý týždeň na autogramiáde s ľuďmi diskutoval o svojej knihe, o cirkvi i o viere.

ŽILINA. Najnovšia kniha Jozefa Banáša nie je na knižnom trhu ešte ani dva týždne a už rozpútala búrlivé diskusie. Autor totiž vo svojom novom románe Kód 1 opäť – podobne ako v románe Kód 9 - rúca zažité dogmy a piliere, na ktorých stojí katolícka cirkev.
Nastolil v nej mnohé kontroverzné otázky. Niekto by mohol mať pocit, že kritizuje cirkev, ale ako autor sám hovorí: „Ja cirkev vôbec nekritizujem. V knihe citujem to čo hovorí Ježiš Kristus.“

Podľa jeho slov 95 % slovenských kresťanov nevie, čo sú evanjeliá. Už pri knihe Kód 9 absolvoval niekoľko stoviek besied po celom Slovensku, ktorých sa zúčastnilo dokopy okolo päť tisícok ľudí. Pýtal sa koľko z nich je kresťanov a koľko z nich čítalo evanjeliá. Zo stovky ľudí sa prihlásili vždy iba štyria - piati ľudia. „Väčšina kresťanov evanjeliá pozná len z interpretácie kňazov. To znamená, že keď kritizujú Banášov román, tak kritizujú evanjeliá a ak mám byť ešte konkrétnejší, tak kritizujú Ježiša Krista.“

Pancier dogmatizmu
Banáš delí ľudí na dve skupiny – na tých, ktorí pravdu hľadajú a na tých, ktorí ju vlastnia. „Tí čo vlastnia pravdu sa nazývajú dogmatici. To, čo kresťanov najviac zviera a dusí, je dogmatizmus ich vlastných cirkví,“ zacitoval Karola Nandráskeho, biblického teológa a filozofa (ktorého celý citát nájdete v úvode knihy Kód 1, pozn. red.), „Vláda dogmatizmu znamená, že cítenie, myslenie i chcenie kresťanov sa má riadiť dogmami a nariadeniami cirkvi. Viera sa nechápe v zmysle ježišovského života, ale vierou je myšlienkový súhlas, ktorý pritakáva a podriaďuje sa „božskej autorite“ cirkvi. Taký prístup blokuje osobný rast a udržuje veriacich v nedospelosti. Strach zo spochybňovania vnucovaných dogiem ich vedie k spochybňovaniu vlastnej osoby a k latentnej neuróze. Namiesto spásy hlásanej Ježišom v zmysle uzdravenia a radosti sa rozširuje ustrašená, pochmúrna, chorobná existencia, čo je v zjavnom protiklade s tým, o čo sa usiloval Ježiš. Toto všetko hovorí profesor teológie, to nie sú výmysly Jozefa Banáša.“
„Cirkev postavila učenie Ježiša Krista na hlavu. Preto to vyzerá, že kritizujem cirkev, ale tú cirkev kritizuje Ježiš Kristus,“ dodal. Autor sa v knihe nevyhýba témam a otázkam chudoby a bohatstva, otázke postavenia ženy v katolíckej cirkvi či otázke celibátu.

KÓD 1
•    Nachádza sa hrob Ježiša Krista skutočne v Izraeli? Mohol Ježiš pôsobiť v Indii a v Kašmíre?
Jozef Banáš vo svojom novom románe Kód 1, ktoré vyšlo vo vydavateľstve Ikar, opäť rúca zažité dogmy a piliere, na ktorých stojí katolícka cirkev.

Každý potrebuje pastiera
Žijeme zložitý svet plný nenávisti, stretov, chorôb, civilizácia smeruje dole, síce sa predlžuje dĺžka života.
„Človek potrebuje niečo pozitívne v živote, niekto tomu hovorí viera, niekto Boh,“ vyslovil Banáš a pokračoval, „každý z nás hľadá niečo ušľachtilé a my tu máme príklad človeka – Ježiša Krista. A namiesto toho, aby sme ho mali pri nás bližšie, tak kňazi ho poslali dakde na nebesia, urobili z neho nedostižný vzor, priklincovali ho na kríž, aby sme sa báli a mali pocit previnenia. Rozprávajú nám nezmyslené dogmy, že sa za nás obetoval. Ale Ježiš sa za nikoho neobetoval, lebo, ako sa píše v evanjeliách, spasený bude len ten, kto sa správa cnostne, čestne a ušľachtilo. Kňazi si vymysleli túto dogmu, tak som si povedal, že sa budem snažiť Ježiša Krista priblížiť človeku.“
Tiež dodal, že farári asi nechcú aby boli ľudia šťastní. „Ale pozor, najľahšie je zovšeobecňovať. Ja poznám zlých aj dobrých kňazov. Sú skvelí kňazi a blahoželám každej farnosti, ktorá má dobrého kňaza. Tvrdím, že človek potrebuje duchovného pastiera... keď je kňaz dobrý, pohladí ubolenú dušu. Sám mám mnoho kňazov za kamarátov.“

Po stopách Krista
Kód 1/Tajomstvo zázraku môžeme označiť ako román s dokumentárnymi prvkami. Príbeh samotný je fikciou, ale mnohé opisované udalosti sa opierajú o reálne fakty zdokumentované fotografiami a mapami, ktoré tvoria prílohu románu.
Jozef Banáš sa sám vybral do Indie a Kašmíru, po stopách Ježiša Krista. „V evanjeliách sa Kristus spomína keď mal 12 rokov a potom až keď mal 30. Pýtam sa preto, ako je možné, keď mohamedáni vedia takmer všetko o Mohamedovi, budhisti o Budhovi, že my kresťania nevieme nič o Kristovi? Nevieme kedy presne zomrel, pričom to bol najznámejší človek v Palestíne a ukrižovali ho na Veľkú noc, kedy do Jeruzalema kvôli tomu prichádzalo 200-tisíc ľudí.“
Banáš si myslí, že tieto údaje poznáme, ale schovávajú ich pred nami vo vatikánskych archívoch. „Tak som si povedal, že idem po jeho stopách. Lebo keď neakceptujete dogmu, všetky indície hovoria, že je v Kašmíre, tak som šiel do týchto miest, dôkazom sú aj moje fotografie v knihe.“
Tam v Indii, v Majlapúre našiel napríklad hrob apoštola Tomáša. Už to je dôkaz o tom, že kresťania v Indii žili a fungovali. A dokazujú to aj mnohé obrazy.

Kristus bol úžasný človek
Niekoho môže šokovať už obálka knihy, na ktorej je pokojný a meditujúci Kristus v lotosovom sede. V krajine, v ktorej sme zvyknutí na jeho zobrazovanie prevažne len priklincovaného na kríži, zakrvaveného s tŕňovou korunou, teda v utrpení.
Banáš sa pýta: „Prečo kňazi nepoužívajú obraz krásneho veselého Krista, ale natláčajú nám obraz priklincovaného a zakrvaveného, keď strávil na kríži tri maximálne štyri hodiny? Veď prežil jeden krásny život. Kristus musel byť veselý, charizmatický človek. Logicky, nasledovali by ste niekoho kto je stále naštvaný, „nakabonený“? Kňazi ho nabili na kríž, aby sme sa báli. Preto prinášam veselého Krista, aby si ľudia uvedomili, že to bol krásny človek, že to bol veselý chlapík.“
Banáš sa stretol už aj s názormi zakázať distribúciu jeho knihy, na margo čoho povedal: „Ale to by potom mali zakázať aj distribúciu Biblie a evanjelií, lebo ja len citujem Ježiša Krista.“

Cirkev uprednostnila bohatstvo pred veriacimi
Autor knihy je veriaci človek. Rád zájde do kostola pomodliť sa, upokojiť. No v tom býva často aj problém. „Všetky kostoly sú u nás v drvivej väčšine mimo omše zatvorené. A keď sa opýtate prečo, povedia, že sa tam kradne,“ vyslovil Banáš, „boja sa, že by im ukradli zlatú monštranciu. To má ale potom farár radšej tú monštranciu ako veriaceho človeka.“
Všade vo svete sú totiž kostoly otvorené.
„Cirkev uprednostnila bohatstvo pred svojimi veriacimi. Ak ma za toto kritizujú tak sa za to teším.“

Beseda s autorom
Príďte na besedu s Jozefom Banášom! Autor predstaví svoju novinku KÓD 1 v žilinskom kníhkupectve Martinus.sk vo štvrtok 26. septembra o 17.00 h.
Po troch rokoch od vydania mimoriadne úspešného románu KÓD 9, ktorý vyvolal u čitateľov búrlivé a protichodné reakcie, prichádza Jozef Banáš s jeho voľným pokračovaním. Napínavý dej, množstvo historických faktov, ale aj celý rad otáznikov, ktoré Banáš nastoľuje, robia z KÓDU 1 opäť príťažlivé literárne dielo.

Katarína Kvašňovská, zilina.sme.sk, 25.9.2013