Jozef Banáš vo svojom románe Kód 1 rúca zažité dogmy a piliere, na ktorých stojí katolícka cirkev.
Už v prvých dňoch po vydaní si však vypočul množstvo osočovania a nadávok na svoju osobu.
Pre všetkých, ktorí privierajú oči a nechcú poznať pravdu, prinášame zaujímavý článok od cirkevnej autority, profesora Karola Nandráskeho, ktorý hovorí o pancieri dogmatizmu.

„To, čo v súčasnosti kresťanov najviac zviera a dusí, je dogmatizmus ich vlastných cirkví. Obmedzuje osobné myslenie, cítenie i chcenie  veriacich ako kazajka a v kolektívnych rozmeroch pôsobí ako ľad, prikrývajúci stuhnuté polia cirkví.

Vláda dogmatizmu znamená, že cítenie, myslenie i chcenie kresťanov sa má riadiť dogmami a nariadeniami cirkvi. Viera sa nechápe v zmysle ježišovského života, ale vierou je myšlienkový súhlas, ktorý pritakáva a podriaďuje sa „božskej autorite“ cirkvi. Takým prístupom sa otázka pravdy mení na otázku moci, reprezentovanej autoritou cirkvi.

Dogmatizmus nedovoľuje, aby veriaci vlastnou čestnou cestou aj za cenu omylov a pochybností hľadali a nachádzali Boha. Naopak, veriaci majú uznávať, že cirkevné učenie im už poskytlo celú pravdu, preto sa každá pochybnosť vyhlasuje za urážku Božieho majestátu.
Namiesto možnosti predkladať otázky sú veriaci nútení robiť otáznymi samých seba. Taký prístup blokuje osobný rast a udržuje veriacich v nedospelosti. Strach zo spochybňovania vnucovaných dogiem ich vedie k spochybňovaniu vlastnej osoby a k latentnej neuróze. Namiesto spásy hlásanej Ježišom v zmysle uzdravenia a radosti sa rozširuje ustrašená, pochmúrna, chorobná existencia, čo je v zjavnom protiklade s tým, o čo sa usiloval Ježiš.“

Prof. ThDr. Karol Nandrásky, biblický teológ a filozof (Ježiš a súčasnosť, 2010)