Jeden z popredných slovenských novinárov, komentátor a spravodajca TASR Daniel Forgács, obhájil na Univerzite Sv.Cyrila a Metoda v Trnave s vynikajúcim výsledkom  bakalársku prácu o žurnalistických prvkoch v diele Jozefa Banáša.
Pánovi Forgácsovi srdečne blahoželáme a prinášame úvod jeho práce.

ÚVOD
Na sklonku kariéry poslanca Národnej rady (NR) SR a zároveň v úvode profesionálno - spisovateľskej etapy svojho života napísal Jozef Banáš  dve veľmi špecifické diela. „Politicum tremens“ s podtitulom „Čo bolo, bolo“ (2006), a „Idioti v politike“ (2007) s podnadpisom „Správa zo študijného pobytu v politike“, sa výrazne líšia od neskoršej tvorby autora, či už išlo o romány ako „Zóna nadšenia“ (2008), „Zastavte Dubčeka“ (2009), „Kód 9“ (2010), alebo poviedky („Posledná nevera“ z roku 2012) a básne, ako napríklad „Deň do večnosti“ (2010). Hoci sa Banáš téme politiky nevyhýba ani v neskorších dielach, „Politicum tremens“ a „Idioti v politike“ sú typické použitím žurnalistických postupov, metód a žánrov, ktoré autor využíva na reflexiu svojich pocitov a postrehov z politického pôsobenia.

„Je skutočnosťou, že ľudia neradi čítajú spomienky politikov. Je to pochopiteľné, lebo tieto sú spravidla nedôveryhodné, pretože každý, je to ľudské, inklinuje k tomu, aby sám seba prikrášľoval, a politici ešte viac. „Politicum tremens“ boli tak trochu spomienkou dvoch niekdajších politikov. „Idioti v politike“ boli úspešní preto, lebo to neboli spomienky, ale tvrdá satira až výsmech politiky, a tento žáner majú ľudia radi. Humoru je vždy nedostatok a najmä toho politického,“  vysvetľuje Banáš.

Autor v týchto dvoch dielach završuje svoju tvorbu z predchádzajúcich rokov, typickú skôr kratšími publicistickými útvarmi, nekomerčnými scenármi a divadelnými hrami, ktoré písal „popri zamestnaní“.  Zároveň si pripravuje pôdu na novú etapu, ktorá sa vyznačuje najmä epickými útvarmi založenými na dejovosti, poviedkami a románmi (výnimkou je zbierka básní „Posledná nevera“).  Tieto diela sú komerčnejšie zamerané a aj dosahujú v porovnaní s prvou etapou Banášovej tvorby vyšší obchodný úspech.

Na zadnej strane obálky „Politicum tremens“ Banáš sám seba v roku 2006 charakterizuje ako člena Slovenského PEN Centra, autora „štyroch televíznych inscenácií, viac ako sto prevažne humorných úvah, komentárov a esejí publikovaných v slovenskej a zahraničnej tlači“ . Zároveň uvádza divadelné komédie „Tréning na štátnika“  a „No Comment“ a zisk ocenenia „Strieborný strapec“ z portugalského San Rema za film „Začiatok sezóny“ . „Prvé obdobie nebolo až také „nekomerčné“, na štyroch televíznych inscenáciách som v čase socializmu (dodnes ich RTVS uvádza) zarobil toľko, že som si mohol dovoliť kúpiť auto značky Trabant, a to dokonca kombi. Niekoľko esejí mi uverejnil aj rakúsky denník Die Presse a celý rad slovenských médií. V tom čase mi bolo písanie vítaným doplnením mojich hlavných profesionálnych aktivít, skutočne som nepremýšľal nad tým, že raz budem profesionálnym spisovateľom, hoci to bol odjakživa môj sen,“  reaguje  Banáš na otázku ohľadom obdobia pred napísaním oboch politických satír.

„Politicum tremens“ napísal Banáš ešte ako poslanec a okrem jeho autorského príspevku sa na ňom rovnako výrazne podieľal svojimi fotografiami Bohumil Hanzel, v tom čase tiež člen slovenského parlamentu. Dielo je poňaté ako vtipná, ale zároveň kritická reflexia volebného obdobia 2002 – 2006 v slovenskom parlamente. Paradoxne, Banáš v čase písania diela reprezentoval vtedy vládne SDKÚ-DS a Hanzel opozičný Smer-SD. Ani jedného z poslancov však materské strany vo voľbách v roku 2006 nezaradili na kandidátnu listinu, Hanzel po  nich nadviazal na svoje podnikateľské korene a Banáš sa rozhodol pokračovať ako profesionálny spisovateľ.

„Bola to skôr recesia, ktorú sme vymysleli s vtedy opozičným poslancom Bohušom Hanzelom. Bohuš mal povolenie od predsedu NR SR Pavla Hrušovského fotografovať poslancov aj na miestach a v čase, kam sa fotografi nedostali. Okrem toho, že táto kniha mala byť najmä úsmevnou spomienkou na tretie volebné obdobie, chceli sme s Bohušom tak trochu dokázať aj to, že napriek rôznym politickým tričkám, ktoré sme nosili, je bez problémov možná spolupráca a korektný vzťah medzi politikmi. A možno sme mali obaja akýsi nevypovedaný pocit – nech tu po nás aspoň niečo poriadne ostane...,“  charakterizuje „Politicum tremens“ Banáš.

„Bohuša si vážim nielen ako politika, ale aj ako človeka a manažéra,“  chváli spoluautora „Politicum tremens“ Banáš. „Myslím, že to, čo nás spája predovšetkým, je vzťah k umeniu a zmysel pre humor. Kultúrny život v Trenčíne obohatila napríklad aj krásna obrazová galéria, ktorú založil Bohuš.“

Zatiaľ, čo „Politicum tremens“ bolo napísané v čase, keď bol Banáš ešte poslancom (aj keď už tušil skorý koniec politickej kariéry), „Idioti“ boli napísaní bezprostredne po jej konci. Banáš sa v nich znovu pokúsil o reflexiu svojich skúseností z pôsobenia v Národnej rade (NR) SR. „Neobhajujem politikov, bol som jedným z nich. Sú takí, akí sú občania. Múdri i hlúpi, dobrí i zlí, láskaví, aj nenávidiaci, zlodeji i altruisti. Sú odrazom spoločnosti, ktorá ich do politiky dostala,“  konštatuje Banáš v závere knihy. Práve „Idioti v politike“ priniesli úspech, ktorý mu umožnil pokračovať v kariére ako profesionálny spisovateľ, najmä autor románov.

Banáš „prelomový“ význam týchto dvoch kníh priznáva. „Politicum tremens a následne Idioti v politike boli celkom iste akýmsi prelomom v mojej tvorbe. Nielen preto, že som po odstupe šiestich rokov opäť napísal knihu (Lepší ako včera v roku 2000), ale najmä z toho dôvodu, že som v nich zúčtoval s mojou predchádzajúcou politickou aktivitou. Prirodzene, k téme politiky som sa vracal i neskôr – vlastne ostáva stále jednou z mojich nosných tém, ale už len vo forme beletristickej. Publicisticko – satirická „Správa zo študijného pobytu v politike“  (podtitul knihy Idioti v politike), ma nečakane rázne uviedla medzi najpredávanejších autorov.“

„Politicum tremens“ vydalo vydavateľstvo Q-ex blízke Hanzelovi na veľmi kvalitnom kriedovom papieri, ale len v symbolickom náklade.  Je pravdepodobné, že ani jeden z autorov, neočakával od knihy masívny predaj, hoci tak Hanzelove fotografie, ako aj Banášove texty by teoreticky mohli zaznamenať čitateľský úspech.

Aj keď sú obe diela na prvý pohľad napísané na podobnej úrovni, „Politicum tremens“ sa na knižnom trhu výrazne nepresadil, zato „Idioti v politike“ sa stali bestsellerom, ktorý sa dobre predáva dodnes. Banáš ho vydal vo vlastnom vydavateľstve Kelion spočiatku v náklade 2000 kusov a postupne dodával na trh dotlače. Druhé, doplnené vydanie „Idiotov v politike“ už realizovalo vydavateľstvo Ikar (2010) a k 15. novembru 2012  sa predaj tohto diela dostal nad hranicu 33.000 predaných výtlačkov .

Hypotéza, podľa ktorej Banáš využil prácu na „Politicum tremens“ a v novej etape života, kde už potreboval podstatne zvýšiť predaj knihy, urobil jej komerčnejší „remake“ v podobe „Idiotov v politike“, pôsobí ako akceptovateľné vysvetlenie. „Politicum tremens bola akási rozcvička na Idiotov v politike. Dokonca som celý rad epizód či gagov z „tremensu“ rozvinul v „idiotoch.“ Takže by som takmer povedal, že bez „Politicum tremens“ by neboli „Idioti v politike“ a ktovie, či by som bol aj ja ako autor,“  tvrdí Banáš.

V čase, keď sa Banáš rozhodoval pre písanie „Idiotov“ už boli známe veľmi dobré predajné čísla knihy Miloša Zemana „Jak jsem se mýlil v politice“ (2005) v Českej republike. Znamenalo to, že za určitých okolností je možné uviesť na trh podobné slovenské dielo, tematicky zamerané na politiku a dosiahnuť s ním skutočne výrazný čitateľský úspech.

„Čítal som Zemanovu knihu „Jak jsem se zmýlil v politice.“ Myslím si, že bola úspešná aj preto, lebo Zeman v nej ohlásil definitívny odchod z politiky a zúčtovanie s ňou. Považujem ho za jedného z najlepších politikov – bonmotistov spolu s takými „esami“, akými boli napríklad Churchill, či Reagan. Skutočnosť, že moc je úžasne príťažlivá, dokazuje i skutočnosť, že Zeman napriek ohlásenému definitívnemu odchodu z politiky, sa napokon do nej, a veľmi úspešne, vrátil. Keďže je to svojrázny človek so svojským drsným humorom, celkom iste bude zabávať nielen českú, ale i zahraničnú verejnosť. Verím, že aj vo svojich budúcich knihách, ktoré, mám pocit, svojim správaním už teraz tak trochu píše.“

V tejto tematicko-empirickej práci chceme identifikovať žurnalistické metódy a postupy využité v dvoch špecifických dielach Jozefa Banáša a priniesť ich komparáciu.

Tak „Politicum tremens“, ako aj „Idioti v politike“ sú ironickou reflexiou reálneho politického diania. Postupy, metódy a žánre, ktoré autor zvolil, sa podľa východiskovej hypotézy tejto práce dajú zaradiť medzi žurnalistické. Ako také ich možno analyzovať na základe teoretických prác, ktoré boli v tejto oblasti napísané. Je možné urobiť komparáciu použitých postupov, metód a žánrov a pokúsiť sa zistiť, ktoré zmeny realizované pri písaní „Idiotov v politike“ mohli mať vplyv na výrazne vyšší úspech tejto knihy.

Hoci diela na prvý pohľad pôsobia ako podobné, podrobnejší pohľad ukazuje významné rozdiely v radení materiálov rôznych typov, ktoré niekedy nebude ľahké presne žánrovo zatriediť. Samotný autor oboch diel sa nepovažuje za odborníka v teórii literatúry a nad presným zaradením útvarov, ktoré napísal ani neuvažoval.

„Priznám sa, že nie som veľký odborník na teóriu  žurnalistiky, respektíve literatúry a rôznych žánrov. Proste píšem ako to cítim. Primárna snaha však je – položiť na čo najmenšiu plochu vypointovaný príbeh, epizódu, gag. V „Politicum tremens“ som vlastne kombinoval moje humoristické komentáre z časopisu „Parlament“ s krátkymi útvarmi, ktorými som reagoval na aktuálne dianie v parlamente. Niekedy sa skutočne „zadarilo“, ale aj vďaka celému radu vtipných kolegov. Vznik doslova kabaretného dialógu s vtedajším kolegom Hoptom o údenáčovi zabalenom v novinách vznikol spontánne v rámci faktických poznámok. Niektorí vtipní kolegovia mali dokonca faktické poznámky koncipované ako bonmoty. Takže by som po skúsenosti v parlamente oficiálne definoval aj faktickú poznámku ako krátky literárny žáner,“  tvrdí Banáš.

Napriek tomu však je možné rozdiely v oboch dielach identifikovať, porovnať a opísať na základe teoretických východísk. Je tiež možné porovnať tematické zameranie oboch diel a pokúsiť sa identifikovať, k akým posunom prišlo v druhom diele. Napokon je možné sa zamyslieť nad tým, aký vplyv mali zistené skutočnosti na predaj oboch diel.

Legitímna je aj úvaha, že kľúčový pre rozdiel v predajnosti prvého a druhého diela nebol ich obsah, ale iné okolnosti, napríklad lepší marketing v prípade „Idiotov v politike“. Treťou možnosťou je, že na úspech druhého „žurnalisticky“ napísaného diela Jozefa Banáša mali vplyv oba faktory, teda nuansy spôsobu, akým bolo napísané , ale aj externé faktory.
Cieľom práce by teda malo byť overenie východiskovej hypotézy, ktorá by mala znieť: „Autor v oboch dielach využíval primárne žurnalistické postupy, metódy a žánre. V prípade „Idiotov v politike“ však dokázal racionálnejšou kompozíciou a lepším zosúladením obsahových a grafických aspektov zvýšiť šance diela na úspech na čitateľskom trhu.“

V prvom rade teda bude potrebné vyhodnotiť predpoklad, podľa ktorého autor v týchto dvoch dielach primárne využíval práve žurnalistické postupy, metódy a žánre. Následne, na základe analýzy formálnych a obsahových rozdielov medzi „Politicum tremens“ a „Idiotmi v politike“ odpovedať na otázku, či výrazne vyššiemu komerčnému úspechu druhého diela napomohla racionálnejšia kompozícia a lepšie zosúladeníe obsahových a grafických aspektov diela. Teoreticky je možných viacero odpovedí. Intuitívne by sa mal s vysokou pravdepodobnosťou potvrdiť fakt o dominantnom využití žurnalistických metód a postupov. Druhou otázkou bude vyhodnotenie relevantnosti rozdielov medzi oboma dielami z hľadiska komerčného úspechu „Idiotov v politike“.

Čo sa týka rozdielov v marketingovej podpore, „Idioti“ ju mali vyššiu, ale až pri druhom vydaní. „„Politicum tremens“ sa propagovala najmä prostredníctvom samotných politikov, mnohí si kúpili viac kusov knihy, aby mali spomienku. Knihu vydalo nakladateľstvo Q-EX, ktoré patrí Bohušovi Hanzelovi. Prvé vydanie „Idiotov v politike“ vyšlo v mojom, respektíve manželkinom vydavateľstve Kelion a druhé -  rozšírené vydanie, vyšlo vo vydavateľstve Ikar. Samozrejme, že marketingové možnosti najväčšieho vydavateľstva na Slovensku sú iné ako malo naše vydavateľstvo. Ako pri tejto knihe, rovnako pri ktorejkoľvek je však najlepšou reklamou tá šepkaná. Keď sa o knihe začne hovoriť má vyhraté.“

Legitímne je aj hľadať odpoveď na otázku, nakoľko autor využil prácu na „Politicum tremens“ ako východiskový bod pri príprave výrazne komerčnejšej verzie diela v podobe „Idiotov v politike“.

Bakalárska práca na tému „Využívanie žurnalistických metód a postupov v dielach Jozefa Banáša „Policiticum tremens“ a „Idioti v politike´“ nemá za cieľ  priniesť nové teoretické poznatky, ale aplikovať existujúcu teóriu na obe diela a priniesť ich komparáciu.

Takéto porovnanie môže byť prínosné pre akéhokoľvek budúceho autora, ktorý by mal v úmysle spracovať a vydať politické témy podobným spôsobom, aký realizoval v týchto dielach Jozef Banáš.

Čo sa týka skladby práce, v úvode rozoberáme kontext napísania oboch diel, cieľ práce a jej kompozíciu. Nasleduje teoretická kapitola, vrátane vývoja jednotlivých žánrov. Logicky ďalšou časťou práce je podrobná deskripcia oboch diel, nasledovaná komparáciou a v závere vyhodnotením relevantnosti východiskovej hypotézy práce.

Úvod bakalárskej práce obsahuje aj poznámky pod čiarou (citácie z kníh J.Banáša, osobné rozhovory ap.), ktoré sme však vzhľadom na povahu web-zobrazenia vyradili.