Samozrejme musíte vyrásť. Ale nie tak ako Kily Kropilák, či Michael Jordan. Riskovali by ste, že sa vám môže stať to, čo statnému maršalovi Monceymu, ktorý so slovami „som väčší ako vy“ úslužne podal Napoleonovi knihu z hornej police, kam imperátor nedosiahol.
„Ste len vyšší“ opravil ho nazlostený Korzičan.
Zrejme však až tak nazlostený nebol, lebo maršal sa dožil vysokého veku.

Prečítajte si glosu Jozefa Banáša, ktorá odznela v relácii Takže takto - odvysielané v RTVS (Rádio Slovensko) vo štvrtok 20. februára 2014 po 17:30.

Nemusíte však mať aj vy v živote také šťastie, aby ste narazili na dobre naladeného Napoleona. Preto sa radšej o svoj rast starajte sami. Aj ja sa snažím sledovať cesty veľkých – možno dokonca o mojich pozorovaniach podám správu v knihe – a dopátrať sa toho, ako sa im podarilo dosiahnuť výšiny, o ktorých sa drvivej väčšine ľudí ani nesníva. Trúfnu si ich nanajvýš pozorovať z diaľky.

Keď sa Paganiniho pýtali, v čom je tajomstvo jeho virtuozity, usmial sa: “Dvadsať rokov cvičím denne šestnásť hodín hru na husle tak, že sa mi šúpe koža z prstov.“
Z Balzacovho múzea v parížskom Passy som si priniesol faksimile jeho rukopisu, kde píše: „Dnes som pracoval len devätnásť hodín. Je to málo, zajtra musím pracovať dvadsaťdva.“
Je známe, že Balzac bol pravdepodobne najpracovitejším mužom literatúry, písal počas dňa i noci dvadsať strán husím brkom za svetla sviečok.

Goethe vravel, že talent nie je nič iné len tvrdá práca a veľká obeť. Obete však dokážu prinášať len motivovaní ľudia. Takí, ktorí neochvejne kráčajú za svojimi snami. Nie je smutný pohľad na človeka, ktorému sa sny neplnia, ale na takého, ktorý si snívať ani netrúfne.  Len si nesmieme pliesť sny so spánkom...

Dávam pozor na svoje myšlienky, pretože viem, že z nich budú slová, dávam pozor na svoje slová, pretože z nich budú činy, dávam pozor na svoje činy, pretože z nich budú zvyky, dávam pozor na svoje zvyky, pretože z nich bude môj charakter a dávam pozor na svoj charakter, lebo z neho bude môj osud.

Zotrval som nedávno v priateľskom rozhovore s Danom Brownom. Keď som sa slávneho spisovateľa spýtal, ako to robí, že je svetový, odvetil: „Musíš pracovať viac ako iní. Ja vstávam ráno o štvrtej a píšem.“
Potešil som sa. Vstávam ráno o piatej a dokonca nepoužívam budík. Stačí mi nadšenie. Ale asi ho používať začnem. Neviem či mi na vstávanie o štvrtej bude stačiť nadšenie. Ale nech už budem vstávať s budíkom, či bez neho, som rozhodnutý.
Slovensko je na najlepšej ceste mať čoskoro svetového spisovateľa. Držte mi palce.
Ak by som náhodou zaspal, tak ma, prosím, zobuďte!

Jozef Banáš

Vypočujte si aj staršie príspevky.