Podľa štátneho korupčného indexu upláca občan v priemere šesťkrát mesačne, na úplatky dáva asi tretinu mesačného príjmu.
Zlé jazyky hovoria že za úplatok dostanete dokonca v jeden deň potvrdenie, že váš otec umrel a ten istý úradník vám na druhý deň dá, samozrejme za úplatok, potvrdenie, že otec vstal z mŕtvych. Neľakajte sa, tieto informácie sú z Kene.
Na Slovensku je situácia diametrálne odlišná.

Prečítajte si glosu Jozefa Banáša, ktorá odznela v relácii Takže takto - odvysielané v RTVS (Rádio Slovensko) vo štvrtok 13. februára 2014 po 17:30.

Podľa prieskumu Transparency National päťdesiat percent občanov nad osemnásť rokov priznalo, že aspoň raz v živote dali niekomu úplatok. Z toho logicky vyplýva, že päťdesiat percent Slovákov úplatok prijalo, takže, opäť logicky, sa na korupcii zúčastňujú všetci dospelí tejto krajiny.

Podľa názoru občanov je možnosť obohatiť sa hlavným motívom vstupu do politiky.
Keď som na viacerých besedách odprisahal, že som počas môjho pôsobenia v politike nevzal ani cent úplatku, tak sa na mňa dívali akoby som prišiel z inej planéty. Dokonca ma po takomto mojom priznaní  v istej rozhlasovej relácii jeden z poslucháčov označil za klamára. Keď som sa ho spýtal či by on šiel do politiky, bez váhania povedal áno – prečo by som sa tam neobohatil ako všetci.
Pozoruhodné bolo, že z desiatich poslucháčov, ktorí sa zapojili do diskusie, siedmi ocenili jeho úprimnosť. Z mojej  úprimnosti - že som sa nešiel do politiky obohatiť sa smiali.
Od tej rozhlasovej relácie som sa častejšie ocital v depresívnych stavoch z toho, že hoci nič neberiem, i tak si všetci myslia opak. Pochopil som, že z pohľadu väčšiny občanov je správať sa v politike čestne nelogické a zbytočné, pretože vám to i tak nikto neverí.

Nikdy nezabudnem, keď som v krčme v Brezove nástojčivo presviedčal chlapov, že som nevzal žiadny úplatok. Otrávení si odo mňa odsadli. Bolo to horšie ako keby som sa bol priznal, že mám aids. Ukazovali na mňa z druhého konca krčmy a vykrikovali hanlivé slová ako idiot, blázon, k...t a podobne.
Keď som zdrvený od hanby na celú krčmu zvolal, že som šiel do politiky preto, aby som niečo spravil pre občanov, chytili taký záchvat smiechu, že jedného z nich musela zachraňovať pohotovosť.
Napokon ma obvinili z toho, že na príčine jeho srdcového kolapsu som bol ja. Vyhnali ma nielen z krčmy, ale aj z dediny a kričali za mnou, aby som sa tam viac neukazoval, lebo ďalšieho sprostého v dedine nepotrebujú.
Odvtedy sa tejto slovenskej dedine oblúkom vyhýbam.
Nemám rád, keď si niekto o mne myslí, že som hlupák. Stačí, keď to viem ja.

Jozef Banáš

Vypočujte si aj staršie príspevky.