Blížia sa zimné olympijské hry, opäť budeme fandiť našim športovcom a napriek heslu: „Nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa“, budeme od nich víťazstvá očakávať. Neviem aké máme šance na víťazstvá nad inými, ale naše šance na víťazstvá samých nad sebou, nad svojou malosťou a strachom sú veľké.
Iste mi dáte za pravdu, že diváci dokážu odpustiť aj prehru, keď vidia, že hráči bojovali do posledných síl. A naopak prehru neodpustia, keď vidia, že pretekári nebojovali. 

Prečítajte si glosu Jozefa Banáša, ktorá odznela v relácii Takže takto - odvysielané v RTVS (Rádio Slovensko) vo štvrtok 6. februára 2014 po 17:30.

Právo žiadať od našich športovcov maximálny výkon však máme len vtedy, keď ho podávame na svojich pracoviskách sami. Šport je ich zamestnanie a nemám právo žiadať od iného stopercentný výkon, keď rovnaký neodvádzam sám.

Prvý radca istého čínskeho cisára usporiadal po návrate z Európy preteky v behu. Keď pretekári dobehli do cieľa , cisár sa spýtal – „Prečo bežali toľkí naraz?“
„Víťaz dostane od vás cenu“, odvetil radca.
„A prečo ste mi pripravili len jednu cenu? Víťazom je predsa každý, kto prekoná sám seba.“
„Ale diváci predsa chcú vedieť, ktorý z nich je najlepší,“ oponoval radca.
„To už predsa vedia. Každý, kto si trúfol postaviť sa na štart je v porovnaní s tými, ktorí sedia v hľadisku víťazom.
Najviac chcú víťazstvá tí, ktorí sami nič nedokážu. Ozajstní muži netúžia po víťazstvách nad inými, ale nad sebou. Pretože len víťazstvá nad vlastnými slabosťami majú skutočnú hodnotu. Víťazstvo nad protivníkom divákov poteší chvíľu a potom budú žiadať ďalšie víťazstvá.
A naopak, keď sa to pretekárom nepodarí, budú ich osočovať. Preto sa skutoční muži vyhýbajú bojom. Nie zo zbabelosti, ale víťazstvo nad inými nie je pre nich podstatné. Šťastný je ten, kto sa nezblázni od radosti z víťazstva, ale ani z prehry. Dajte ceny všetkým pretekárom a prvého diváka, ktorý na niektorého z nich pozrie s opovrhnutím, pošlite do väzenia,“ prikázal cisár.  
Prvý radca sa uklonil a spýtal sa. „Jasnosť a čo chcete spraviť s vašimi protivníkmi vy?“
„Zbavím sa ich!
„Ako?“
 „Príď o rok do mojej záhrady, uvidíš“.

Aké bolo prekvapenie prvého radcu, keď o rok videl, ako sa cisár prechádza v družnej debate so svojimi niekdajšími nepriateľmi. „Sľúbili ste predsa, že sa protivníkov zbavíte,“ vyčítal mu.
„A vari som sľub nesplnil? Spravil som z mojich nepriateľov priateľov.“
„Ale nezvíťazili ste nad nimi!“
„Si zlý radca,“ nahneval sa cisár. „Mal by si vedieť, že víťazom je ten, kto nepotrebuje protivníka.“
Či si cisár radcu vo svojich službách ponechal nie je známe, ako však poznám múdrych cisárov, nie som si tým istý.

Jozef Banáš

Vypočujte si aj staršie príspevky.