Tak si v tomto roku opäť ideme voliť prezidenta. Adepti sa nám utešene rozmnožili až som nadobudol pocit, že sme národom, ktorý nevie čo si počať so svojimi géniami. Možno prezident nemusí byť priamo géniom, ale sa nazdávam, že mám od neho právo žiadať, aby s ním bolo aspoň veselo.

Prečítajte si vtipnú glosu Jozefa Banáša, ktorá odznela v relácii Takže takto - odvysielané v RTVS (Rádio Slovensko) vo štvrtok 23.januára 2014 po 17:30.

Sledujúc prezidentov u nás i vo svete mám totiž pocit, že ich hlavnou úlohou nie je riešiť problémy občanov, ale zabávať ich.
Viete ktorý prezident takto domotal svoj prejav? Citujem: „Týmito slovami by som chcel prestať povedať záver môjho vystúpenia.“
Ak myslíte toho nášho, triafate vedľa. Niekdajší prezident Nemecka Heinrich Lübke bol známy tým, že rád rozveseľoval občanov a to nielen svojej krajiny.
Počas návštevy Madagaskaru oslovil prezidentský pár slovami – vážený pán prezident, vážená pani Tananarive, zrejme netušiac, že Tananarive je hlavné mesto krajiny.
V inej africkej krajine údajne začal svoj príhovor takto: „Dámy a páni, milí negri.“
Zlé jazyky vravia, že keď sa dozvedel, že istý frustrovaný učiteľ jednej nemeckej školy zvesil na protest jeho portrét a vložil ho do skrine, nahnevaný prezident vykrikoval: „Je neslýchané, aby bol prezident zavretý. Prezident má visieť!“

Niekdajší sovietsky líder Leonid Brežnev v čase pokročilej demencie počas rokovaní s nemeckou delegáciou vytrvalo oslovoval kancelára Helmutha Schmidta ako Williho Brandta a na zjazde poľských komunistov sa preslávil nečakanou úprimnosťou, keď poľských súdruhov oslovil slovami: „Vážení súdruhovia imperialisti.“

V zabávaní občanov nezaostával ani niekdajší prezident Spojených štátov George Walker Bush – po slovensky Juraj Chodec Krík. Keď mu vraj počas návštevy Moskvy navrhli, aby navštívil Leninov hrob, odmietol to s tým, že bol vždy fanúšikom Beatles.
Moderátor Jay Leno tvrdí, že keď sa ho spýtal ako hodnotí sto dní svojej vlády, odvetil: „Sto dní? Bože ako ten rok rýchlo ubehol...“

Nuž teda, neviem na základe akých sľubov nás budú naši prezidentskí adepti presviedčať, pretože vychádzajúc z prakticky nijakých prezidentských kompetencií, nemôžu žiadny sľub splniť.  Takže ak neviete podľa čoho máte voliť prezidenta, odporúčam – voľte toho, u ktorého je najväčší predpoklad, že s ním bude veselo. A to je ktorý?
Možno vám pomôžem myšlienkou – koho iného ako Juraja Chodca Kríka, ktorý pri preberaní čestného doktorátu Univerzity v Yale oslovil študentov slovami: „Tým najlepším chcem zablahoželať a tým najhorším odkazujem – každý  z vás raz môže byť prezidentom.“

Jozef Banáš

Vypočujte si aj staršie príspevky.