Takže takto je relácia v Rádiu Slovensko - každý pracovný deň po 17:40. Vždy vo štvrtok glosa spisovateľa Jozefa Banáša...12.decembra Jožko zmäkol a venoval sa mikulášskej téme.

Tak je za nami ďalší Mikuláš a pomaly presúvame gauč, aby sme mali kam nainštalovať vianočný stromček. Mikuláša som od útleho detstva považoval za akúsi predskupinu Ježiškovi. Po jeho príchode sme sa so sestrou uvádzali do stavu pozitívneho šoku, aby sme rodičom neskazili radosť a sami zmiernili podozrenie, že Mikuláš je náš krstný otec.

Spoza brady huhňal slovensko – maďarským prízvukom, a to napriek tomu, že nás otec presviedčal, že prišiel z jeho rodného Podzávozu. No akurát, kde by sa na Podzávoze nabral maďarský Mikuláš. Krstný otec bol Maďar a volali ho Lajoš. Len otec – roduverný Kysučan ho tvrdohlavo oslovoval ľubozvučne Ľudo, čomu sa Lajoš tešil, lebo mal otca rád a v slovenskom prostredí mu to dodávalo sebavedomie.
S rodičmi cuckali ražné víno z demižónu za pecou, ktoré sa minulo vždy skôr ako sa kvasný proces stihol ukončiť.

Ľulaj – tak som krstného otca v slovensko – maďarskej kombinácii volal, k nám v čase sviatkov chodieval častejšie ako zvyčajne. Krstnej mame to zdôvodňoval tým, že u nás bývajú najmenej dvaja Mikulášovia a keď si s otcom prihli ražného viac, vídavali údajne aj troch. Nemal deti a tak sme tak trochu patrili aj jemu.
Ľulaja som mal rád aj preto, lebo pri hraní žolíka rád rozprával rodičom erotické vtipy, ktoré som počúval spoza poodchýlených dverí detskej izby. Dokázal moju chlapčenskú zvedavosť vyprovokovať nielen nimi, ale aj hádankami typu – aké víno pili v Pompejách. Varené, odpovedal a hurónsky sa smial.
Pod vplyvom ražného rozoberali Ježišov pôvod, keď krstný Ľulaj tvrdil, že Ježiš bol Žid, čomu otec neoponoval, len dodával, že iba z matkinej strany, lebo otcov pôvod je neznámy. 

Miloval som adventný čas s Lulajom aj preto, lebo dospelí boli vtedy akísi lepší. Otec na nás menej kričal a mama rada prisadla do krstného starej Aerovky, ktorou nás vozil po zasneženom meste.
Bývali to nádherné Mikuláše až do toho smutného posledného, keď nám otec s vážnou tvárou oznámil, že už sme veľkí a že Mikuláš prestáva chodiť. Dva dni po Mikuláši mal Lulajo pohreb. Pozoroval som ho vyloženého v chladnej márnici. Zrazu som si všimol, že mal na nohách tie isté pásikové čierno – hnedé topánky, v akých k nám po celé roky chodieval Mikuláš. Pozreli sme so sestrou na seba.
Podozrenie, že Mikuláš bol náš krstný otec sa potvrdilo.
Rozhodli sme sa, že toto tajomstvo si ponecháme pre seba, aby sme rodičom dodatočne nepokazili adventnú radosť.

Jozef Banáš

Vypočujte si aj staršie príspevky.