Čas čaju
Takže takto je relácia v Rádiu Slovensko - každý pracovný deň po 17:40. Vždy vo štvrtok glosa spisovateľa Jozefa Banáša...včera 5.decembra sa hovorilo o čaji. Winston Churchill svojho času povedal, že "čaj je pre armádu dôležitejší ako munícia". Uvedomuje si to aj Jožo Banáš - veď čítajte:
Jeseň a zima sú časom čaju. Uponáhľaný človek, ktorý nedbá na zdravie, oslabuje svoju imunitu pitím ľadovej kokakoly. Naopak, človek pokojnej mysle, šľachetných mravov, dbajúci o telo i ducha, posilňuje svoje zdravie pitím čaju, elixíru zdravia a múdrosti. Vraj zelený čaj dodáva takú energiu, že egyptskí robotníci po jeho vypití postavili namiesto plánovaných vtáčích domčekov pyramídy.
Mudrci význam čaju pochopili pred stáročiami.
Alkohol vo vás vzbudí dobrú vôľu na okamih, čaj navždy, alkohol vás povznesie na chvíľu, čaj vás povznáša stále. Alkohol je potravou tela, čaj ducha.
Pýtajú sa ma, ako je možné, že každý rok napíšem knihu. Tajomstvo je v čaji. Každý deň ho vypijem aspoň liter. Dávno som kávu vymenil za zelený čaj a môj žalúdok si túto zmenu nevie vynachváliť. Bolesti žalúdka, či občasné pálenie záhy nadobro zmizli.
Zelený čaj povzbudí myseľ, ušetrí žalúdok, polepšuje nás. Jeho pitím zisťujete, že sa menej mračíte a viac usmievate, menej beriete a viac dávate. Inak sa ani nedá, pretože v lístočkoch čaju je ukryté slnko. Keď sa lístočky rozvinú, slnko vyjde a ožiari všetko naokolo. Ešte som nevidel zachmúreného človeka pri pití čaju. Najmä nie po jeho vypití.
Keď vyjdete z krčmy, okoloidúci sa smejú na vás, keď vyjdete z čajovne, usmievate sa na okoloidúcich vy.
Čaj nie je poldecák a nemôžete ho do seba bezmyšlienkovito vhodiť. Nedostáva sa do vás ústami, ale dušou a srdcom. Po vypití čaju z vašich úst hrubé slovo nevyjde.
Milovník čaju vie, že nie to robí človeku zle čo do úst vchádza, ale to, čo z nich vychádza.
Ranný Assám, z rovnomennej indickej oblasti vnesie do mojej mysle pokoj a podvečer sa spolu s Brechtovým dobrým človekom oddávam Sečuanu.
Neraz trávim s priateľmi pri čaji nesmierne obohacujúce chvíle spoločného mlčania. Nie neplodného, hlučného a prázdneho tliapania spôsobeného alkoholom. Takmer ako v krásnej slovenskej ľudovej piesni – kukulienka kuká, pieseň sladká rinie a do srdca boľavého potešenie plynie.
Čaj má magickú moc potešiť nás. Najmä v tomto melancholickom čase jesene, keď na nás častejšie ako inokedy padá tieseň. Rastie na južných svahoch, akumuluje slnečnú energiu, ktorá sa lúhovaním lístočkov dostáva do nápoja a vnáša do nás slnečný jas i v týchto pochmúrnych dňoch.
Ak vám chýba slnko, dajte si čaj.
Funguje to.
Jozef Banáš