Keď chýbajú odpovede
Takže takto je relácia v Rádiu Slovensko - každý pracovný deň po 17:40. Vždy vo štvrtok glosa spisovateľa Jozefa Banáša...7.novembra bola reč najmä o dialógu. Na ten treba aspoň dvoch, ale stáva sa, že ani pri dvoch nemusí dôjsť k dialógu...neraz je to len presadzovanie jedného, pretláčanie vlastného názoru bez ochoty vypočuť si ten druhý.
Vyhlásil som nedávno, že dám najdrahšiu whisky tejto krajiny tomu kňazovi, ktorý mi vyvráti čo len jeden argument z búrlivo diskutovaného románu Kód 1. Trúfli si doposiaľ štyria. Dvaja katolícki a dvaja evanjelickí. Whisky však odo mňa nedostali. Nediskutovalo sa. Iba som počúval. Monológ, či inak povedané – kázeň.
Dogma za dogmou sa na mňa valila, ale otázky, ktoré nastoľuje moja kniha, evanjeliá, život i všetci premýšľajúci kresťania, zostali nezodpovedané.
Jeden z kňazov dokonca naznačil, aby som knihu stiahol z predaja. Súhlasil som za podmienky, že tie čertovské otázky o bohatstve a chudobe, nedôstojnom postavení katolíckej ženy, krste novorodencov, zatvorených kostoloch, povinnom celibáte, ale aj tie o odluke cirkvi od štátu, či nemorálnom a pravdepodobne aj protiústavnom neplatení niektorých daní registrovanými cirkvami, vyvráti.
Nevyvrátil, iba zvyšoval hlas. Ako každý, kto nemá argumenty.
A navyše, keď som svoje otázky – priznám sa ťažko sa ovládajúc, opakoval, žiadali odo mňa pokoru. Som na pokoru pripravený, keď ju prejavia aj oni. Predpokladom pokory je prinajmenej vypočutie si názoru druhej strany. To však v dialógu s mojimi kňazmi chýbalo. A nielen v mojom.
Na doterajších besedách ku knihám Kód 9 a Kód 1 som diskutoval s viac ako osem tisíc ľuďmi. Vždy sme skonštatovali aká je škoda, že medzi nás nezavítal kňaz. Škoda najmä pre kňazov. Zistili by totiž, čo je to diskusia, nie kázeň.
Evanjeliá jasne preukazujú, že Ježiš s ľuďmi diskutoval. To je okrem iného dôvod, prečo mal toľko nasledovníkov. Možno, keby bol absolventom teológie, dopadol by rovnako ako dnešní dogmatickí kňazi, ktorí si lámu hlavy do prasknutia, prečo počet ich nasledovníkov rapídne klesá zabúdajúc na Ježišove slová: „Každá rastlina, ktorú nesadil môj Otec bude vykorenená!“
Aby som bol korektný – stretol som aj katolíckeho kňaza, ktorý po prečítaní románu Kód 1lakonicky konštatoval - čo si napísal je pravda, len my to nemôžeme povedať nahlas. Na stretnutí s bratmi a sestrami evanjelického spoločenstva na Liptove som nemal pocit, že sme sa navzájom presvedčili, ale celkom iste sme sa v zaujímavej debate vzájomne primäli k premýšľaniu.
Keď sa na záver stretnutia títo úžasní ľudia za mňa modlili, uvedomil som si silu Kristovho – miluj blížneho svojho. Odchádzal som dojatý, odhodlaný premýšľať nad ich odpoveďami. Verím, že aj oni budú premýšľať nad mojimi otázkami.
Jozef Banáš