O zlodejoch a komunistoch
Takže takto je relácia v Rádiu Slovensko - každý pracovný deň po 17:40. Vždy vo štvrtok glosa spisovateľa Jozefa Banáša...31.októbra sa Jozef vrátil k voľbám v susednom Česku. Aj jeho zaujalo faktické víťazstvo rodeného Slováka, no na mušku si zobral niečo oveľa závažnejšie.
Sledoval som po očku nedávne české voľby. Ich faktickým víťazom je muž, ktorý vlastní a riadi jedno z najväčších priemyselných a obchodných impérií na svete. Je taký bohatý, že iný bohatý český politik zapochyboval, ako sa dostal ku svojim majetkom. Možno položil túto otázku v presvedčení, že on – knieža sa dostal ku svojim majetkom tvrdou a poctivou prácou.
Vo voľbách útočili na slovenského manažéra aj tým, že bol vraj agentom štb. Myslím, že keby nebolo tejto antikampane, novú českú vládu by zostavoval po prvý raz v histórii Slovák. Škoda. Tí, ktorí ho osočovali i zo Slovenska by sa mali spýtať pánov z Ústavu pamäti národa, či to je náhoda, alebo zámer, že sa im dokonale podarilo vymazať z pamäte národa eštébákov, teda skutočných dôstojníkov štb, teda tých, ktorí aj mne niekoľko rokov znepríjemňovali život počas výsluchov na februárke a namiesto nich podhodili národu dajakých komických spolupracovníkov, ktorí ani netušili, že štb o nich vedie dajaké spisy.
Na Slovensku vrcholí kampaň pred voľbami do VÚC. Všímam si – a to nielen pri týchto voľbách, že sa na mladého voliča opäť vyťahuje strašiak menom komunizmus. Isteže, všetci normálni a slobodymilovní ľudia si vydýchli, keď totalitný režim padol, ale prejsť do druhého extrému vyjadreného slovami – nevadí, že je zlodej, hlavne, že nikdy nebol komunista, je neprípustné.
O to viac, že prakticky všetko, čo dnešní privatizérski zlodeji pokradli vybudovali a postavili práve komunisti, či ľudia pod ich vedením.
Vopred upozorňujem krikľúňov, že rovnako nesúhlasím s komunistickou zlodejčinou v roku 1948. Len sa chcem nahlas spýtať ako je možné, že za dvadsaťštyri rokov nekomunistického Slovenska nevieme postaviť pár sto kilometrov diaľnice, ktorá by spojila Košice s Bratislavou.
Jediná logická odpoveď je, že sa tu kradne len sa tak práši.
Kradlo sa aj za komunistov, ale obrazne povedané – vtedy sa kradli vrecká cementu, kým dnes sa kradnú celé diaľnice.
Nie je náhoda, že slovenského víťaza českých volieb podporovali mnohí úspešní ľudia, ktorí vedia, čo znamená niečo v živote dokázať vlastnou prácou a schopnosťami a nielen vykrikovaním a súdením iných.
Čím skôr si na Slovensku uvedomíme, že ľudí treba posudzovať podľa ich skutkov, nie podľa intenzity ich vrieskania, tým dlhšie bude tlieť nádej, že sa z tejto zlodejčiny a morálneho marazmu dostaneme.
Jozef Banáš