Takže takto je relácia v Rádiu Slovensko - každý pracovný deň po 17:40. Vždy vo štvrtok glosa spisovateľa Jozefa Banáša...17.októbra si Jozef zafilozofoval o poddajnosti, prístupnosti, prílišnej ochote a opičení sa...ale veď čítajte, on to vie povedať najlepšie.

Chodím po našom Slovensku, ktoré je stále rovnako krásne, ako bolo v časoch otcových rolí, írečitých ľudových piesní, či putovaní našich drotárov. A predsa sa čosi zmenilo.

Už nemáme roľníkov, ale farmárov, piesne nahradili songy, drotári predávajúci svoje výrobky sa zmenili na dílerov s dovážanými hrncami, naši poslanci už zákony netvoria, ale ich kreujú, nepracujeme v podnikoch, ale vo firmách, v ktorých nemáme pracovné stretnutia, ale mítingy, zabudli sme na podnikové výhody, zato máme benefity, z ktorých sa už necítime dobre, ale sme okej, stanovené úlohy nekontrolujeme, ale čekujeme...
...nemáme známe osobnosti, ale celebrity, ktoré sa nezverejňujú, ale medializujú a v médiách už nemáme staré dobré krátke správy, ale hedlajny, namiesto nákupných centier máme šopingparky, v ktorých nie sú kiná, ale sinemapalasty, čo mnohí ani nevedia vysloviť a v sinemapalstoch nepojedáme pukance, ale popkorny...
...nie sme bez partnera, ale singl, na dovolenky nechodíme do horských hotelov, ale mountínrezortov, nejdeme do krčmy, ale do pabu naše sebavedomie nahradil imidž.

Nevravím o odborných výrazoch, ktoré vznikli s príchodom nových technológií – ako sú hardvéry, softvéry, displeje, bajty, bíty, či gúglovanie, ale hovorím o našich tradičných výrazoch, ktoré majú v slovenčine dokonalý, pôvodný a rovnocenný výraz.
Rozumiem, že americká televízia Markíza nenazve zábavný program Hospodársky dvor, ale Farma, a viem pochopiť, že na markizáckej farme nie sú roľníci, ale farmári, len nerozumiem, prečo sa írečité a azda aj emocionálne slovo roľník, ktorý bol vždy postaťou nášho národa, prestáva používať aj v slovenských informačných prostriedkoch.

Nuž tak je to s našim malým, poddajným národom slovenským a najmä jeho poddajnými novinármi, prístupnými a ochotnými opičiť sa po cudzom aj tam, kde by nemuseli.
Napriek všetkému majme stále na pamäti  – kto sa hrabe za cudzím, môže prísť o svoje.

Keďže neviem či ma všetci správne rozumeli, tak to niektorým pre istotu zopakujem - takže dear slovak friends remember – Who loves to roam, may lose his home.
God bless you.

Jozef Banáš

 Vypočujte si aj staršie príspevky.