Takže takto je relácia v Rádiu Slovensko - každý pracovný deň po 17:40. Vždy vo štvrtok glosa spisovateľa Jozefa Banáša...3.októbra sa Jozef zdôveril s jedným svojím snom. Možno ste reláciu už počuli a ak nie, teraz sa dočítate, že nie vždy doprajeme druhým ich sny. Dokonca ich za to ohovárame, haníme, zosmiešňujeme...

Pred nedávnom som vyhlásil, že mám taký sen – nestačí mi, že ma volajú slovenský Dan Brown. Chcem, aby Dana Browna v Spojených štátoch označovali za amerického Jozefa Banáša. Som presvedčený, že s románom Kód 1 to dokážem.

Po tomto vyhlásení mi zopár ľudí ukázalo zodvihnutý palec, no väčšina zodvihnutý prostredník. Vraj čo si o sebe vôbec myslím.
Pred krátkym časom kapitán našej futbalovej reprezentácie Marek Hamšík vyhlásil, že chce získať Zlatú loptu najlepšieho futbalistu sveta. Azda v očakávaní slovenských reakcií pre istotu dodal: „Žijeme vo svete, kde treba snívať.“
Pozrel som si reakcie na Marekove slová. Asi pätina ho podporila, ostatní ho komentovali slovami: „Hanbi sa! – Vyzeráš ako kobyla! – Smrad so zlatou náušnicou! – Tak to je už ozaj veľa! – Čo si to dovoľuješ! – Má tintítkové nohy! A tak podobne!“
Snívajúci mladý muž je odrazu pre neborákov takmer idiotom.

Mňa a Marekovi podobných naopak jeho vyhlásenie ohromne povzbudilo. Naučil som sa, že v živote je to totiž presne tak, ako na futbalovom zápase. V hľadisku desať tisíc zakomplexovaných chlapíkov, ktorí v živote do lopty ani nekopli a nič nedokázali, vrieska na tých dvadsiatich dvoch, ktorí denne v pote tváre trénujú a chcú niečo dokázať, ako by to oni vedeli hrať, keby si na to vôbec trúfli.
Zo skúsenosti si dovolím tvrdiť, že pomer desať tisíc k jednému  medzi tými, ktorí okrem drúľania piva nič nedokážu a tými, čo niečo dokázať chcú, je reálny.
Možno Marek Hamšík tým najlepším hráčom sveta nebude, možno ani Európy, ale každopádne sa o to pokúša, sníva o tom, lebo vie, že sen a viera v jeho splnenie je základom každého úspechu.
Vždy je lepšie postaviť si za cieľ zabehnúť dvesto metrov a aj keď splníme len polovicu, je to viac ako stavať si za cieľ dva metre, alebo, ako je to vo väčšine prípadov - nestavať si cieľ žiadny.

Goethe hovorí: „Ak chceš, akoby si už mal.“
Dan Landa pridáva: „Touha je zázrak. Není cíl, o který by ses nepokusil“.
Tak vám, milý Marek, na Vašej ceste za svojim snom tisnem ruku a odkazujem – nepočúvajte neprajníkov a myslite na tých, ktorí vám držia palce.
Snívame s vami a je nás dosť.

Jozef Banáš

Vypočujte si aj staršie príspevky.