Ubuntu, alebo o sebectve
Úvahy, fejtóny, či glosy tých, ktorých poznáte.
Takže takto je relácia v Rádiu Slovensko - každý pracovný deň po 17:40. A vždy vo štvrtok glosa spisovateľa Jozefa Banáša.
Aj vy ste sa pozastavili pri titulku? Že neviete, čo je to "ubuntu". Ak ste nepočuli Takže takto v RTVS 26.septembra, prečítajte si glosu.
Kedysi nechal múdry kráľ zatvoriť do väzenia dvadsať Európanov. Posadil ich k stolu tak, aby sedeli po desiatich oproti sebe. Pred každým z nich stála misa plná šošovice a vedľa nej meter dlhá lyžica.
„Ak sa najete, pustím vás na slobodu,“ povedal kráľ a odišiel.
O tri dni Európania preklínali dlhé lyžice a skuvíňali od hladu. Kráľ ich nechal vo väzení a namiesto nich posadil za stôl dvadsať Afričanov kmeňa Zulu s tou istou úlohou.
Keď o tri dni prišiel, panovala výborná nálada a misy boli prázdne.
„Ako ste to dokázali?“ spýtal sa kráľ.
„Vďaka ubuntu,“ odvetil náčelník Zuluov. „Znamená to niečo ako ´zdieľaná ľudskosť´, alebo ´solidarita s inými.´
My nie sme jeden, ale všetci, my nepremýšľame ako ja, ale ako my. Ľudstvo môjho kmeňa, vzácny kráľ, je nerozlučne spojené s ľudstvom národa tvojho aj so všetkými inými národmi.
My vieme, že prežiť sa dá len ak budeme dávať a nie brať.
Byť ubuntu znamená byť štedrý, nápomocný, solidárny.
Kto je ubuntu sa necíti byť ohrozený tými, ktorí sú schopnejší a lepší ako on, naopak, podporuje ich a je na nich hrdý, lebo patria k jeho kmeňu, k celku.
A naopak, cíti sa ohrozený a ponížený, ak je ohrozený a ponížený niekto z človečenstva.
Máme príslovie, ktoré hovorí: „Umuntu ngumuntu ngabantu, čo značí, že človek je človekom len vďaka pomoci ostatným.“ Napriek tomu, že váš prorok vám jasne povedal, aby ste milovali blížneho svojho ako seba samého, nevnímate človeka ako priateľa, ale ako protivníka.
U nás všetci spolu pracujeme, zabávame sa, spievame, tancujeme aj umierame. Vzácny kráľ, nemá zmysel tvojich bratov trestať, trestom sa nič nenaučia. Priveď ich sem a my ich naučíme ubuntu,“ dohovoril náčelník.
„Čo k tomu potrebuješ?“ spýtal sa kráľ.
„Naplň misy šošovicou.“
Kráľ nechal priviesť svojich rodákov, ktorí nechápavo hľadeli na Zuluov ako sedia oproti sebe a vzájomne jeden druhého kŕmia metrovými lyžicami.
Jozef Banáš