Úvahy, fejtóny, či glosy tých, ktorých poznáte.
Takže takto je relácia v Rádiu Slovensko - každý pracovný deň po 17:40. A vždy vo štvrtok glosa spisovateľa Jozefa Banáša.
Štefánikova mohyla na Bradle mala v pondelok 85.výročie - Jozef Banáš sa jej venoval už 19.septembra v glose pre RTVS.

23. septembra si pripomenieme osemdesiate piate výročie dokončenia jedného z vrcholov pamätníkovej tvorby v strednej Európe – Mohyly generála Milana Rastislava Štefánika na Bradle. Chcem veriť, že toto magické miesto nad Brezovou a Košariskami – Štefánikovým rodiskom pozná každý Slovák. Štefánik bol len jeden, ale rovnako bol len jeden jeho veľký rodák a priateľ – tvorca pamätníka architekt Dušan Jurkovič, ktorý sa považuje za zakladateľa modernej architektúry u nás.

Podľa Jurkovičových projektov sa postavilo Kochovo sanatórium, objekty Západoslovenských elektrární, legiodomy na Ursínyho ulici či vilová štvrť na Lermontovovej ulici v Bratislave, mestské domy postavil v Modre a v Martine, vo Vysokých Tatrách v mimoriadne ťažkých podmienkach vyrástla jeho stanica lanovky na Lomnický štít.

Je autorom mnohých pamätníkov a pomníkov významných osobností napr. botanika Ľudovíta Holubyho v Pezinku, doktora Pavla Blaha v Skalici, náhrobku Svetozára Hurbana Vajanského v Martine, hrobky Makovických v Ružomberku, pamätného nápisu na poctu Bjönsterna Björnsona na skale pri vstupe do Demänovskej doliny či Pamätníka SNP v Kremničke.

Jurkovič pochádzal zo vzdelanej evanjelickej rodiny notára Juraja Jurkoviča, zakladateľa Matice Slovenskej a jeho manželky Emílie, dcéry národovca Samuela Jurkoviča. Štefánik i on  boli úzko spätí s miestom, kde vyrástla mohyla a ich priateľstvo bolo takmer mystické. Dokonca obaja študovali v Šamoríne aj v Šoproni.   

Dušan Jurkovič o mieste posledného odpočinku nášho národného hrdinu povedal: "Pre Štefánika bolo len jedno miesto: na temene BradIa nad Košariskami, kam sa on za voľných chvíľ po cestách ďalekým svetom utiekol pokochať krásou svojho rodného kraja, odtiaľ v žiarach rannej zory sledoval strieborný tok Váhu a sivú hlavu Inovca, v rozprávkových náladách rysujúce sa rozvaliny dávnych dôb hradu Čachtického a trosky Branča. Sokole, tu rozhliadni sa naposledy po Javorine a Bielej hore a tu odpočívaj."   

Na projekte mohyly začal Jurkovič pracovať v roku 1919. Pred niekoľkými týždňami som sedel s priateľmi v košariskej osade Holotéch Víška a pri chýrnej slivovičke sme debatovali takmer do rána. Svietili na nás hviezdy a medzi nimi tá najjagavejšia: žiariaca Štefánikova – Jurkovičova mohyla na Bradle.
 

Jozef Banáš

Vypočujte si aj staršie príspevky.