Úvahy, fejtóny, či glosy tých, ktorých poznáte.
Takže takto je relácia v Rádiu Slovensko - každý pracovný deň po 17:40. A vždy vo štvrtok glosa spisovateľa Jozefa Banáša.
22.augusta sa Jozef Banáš vrátil k jednému z najznámejších Slovákov v histórii.

V skoré ráno 21. augusta 1968 mi sovietsky vojsk na hlavnej stanici v Bratislave priložil na zátylok samopal a nedovolil nastúpiť na vlak. Mal som v tom pohnutom roku, keď bol prvým mužom Československa Alexander Dubček, takmer dvadsať a po prvýkrát som v tom čase pil kokakolu, fajčil rokenrolové John player special, prehrával si dlhohrajúce platne, ktoré sa mohli voľne dovážať zo západu, bez obáv sme nosili dlhé vlasy podľa vzoru Beatles.
A snívali sme.

O tom, že vymoženosti slobodného cestovania, diskutovania, písania bez cenzúry, vyznávania náboženstva a najmä rapídneho poklesu hladiny strachu a pretvárky sú tu už navždy. Priniesli nám ich muži Pražskej jari združení okolo Alexandra Dubčeka.
Tisíce amerických študentov si v tých časoch užívali v Československu slobody, parížski študenti počas májovej revolty niesli nad hlavami portréty Che Guevaru a Dubčeka, poľskí študenti rebelovali proti Gomulkovi s heslom „Polska czeka na Dubczeka!“ a chicagskí študenti protestujúci proti vojne vo Vietname premenovali svoje mesto na počesť Pražskej jari na Czechago.
Jeden z najlepších hokejistov svetovej histórie Jaromír Jágr má na prilbe iniciálky A.D. a na pripomienku roku 1968 číslo dresu 68. Počas mojich besied v šestnástich štátoch o románe „Zastavte Dubčeka!“ som si uvedomil aké skvelé meno nám Slovákom jeho meno vo svete robí.  

Absolvoval som aj desiatky besied na slovenských stredných školách. Keď som sa študentov spýtal, čo vedia o Dubčekovi, 95 percent z nich netušili kto to je. Veru tak, učitelia sa sťažujú, že majú malé platy a ja sa – najmä tých, ktorí učia dejepis, pýtam – za čo ich chcú?!

Bohumil Hrabal po jeho úmrtí napísal:
“Stretli sme sa na Hrade tej Pražskej jari. Keď vyšiel z tapetovaných dverí, tak som bol oslepený, pretože okolo celej postavy Sášenku Dubčeka bola žiara. Je to prvý ušľachtilý komunista, ktorý kraľuje aj na kresťanských nebesiach. Anjeličku, môj strážničku, opatruj dušu nielen moju, ale i dušišku svätého Sášenku. Bol hrdina a vypil svoj kalich horkosti do dna...“
A ja -  súdiac podľa vedomostí mladých Slovákov o ich vo svete najznámejšom rodákovi dodávam, že sa mi zdá, že Dubček svoj kalich horkosti ešte stále nevypil...  

Jozef Banáš

Vypočujte si aj staršie príspevky.