Úvahy, fejtóny, či glosy tých, ktorých poznáte.
Takže takto je relácia v Rádiu Slovensko - každý pracovný deň po 17:40. A vždy vo štvrtok glosa spisovateľa Jozefa Banáša.
Sme naozaj poriadkumilovní a čistotní? Vieme dodržiavať pravidlá. Aj o tom bola glosa Jozefa Banáša 15.augusta v relácii RTVS.

Možno je to len môj subjektívny pocit, ale zdá sa mi, že čím sú krajiny čistejšie, tým je v nich vyššia životná úroveň. A naopak. Aspoň  pokiaľ ide o Európu. Nemecko, Švédsko, Švajčiarsko, Luxembursko, Holandsko, Dánsko, Nórsko, Rakúsko sa od južného Talianska, Grécka, Bulharska, Rumunska, Poľska či Slovenska líšia nielen životnou úrovňou, ale aj čistotou. Preto som spozornel, keď som sa dočítal, že na Slovensku vznikajú občianske iniciatívy s prostým cieľom – vyčistiť túto krajinu.

Na bývalej železničnej stanici Bratislava filiálka pracujú zoskupenia Záhradník a Zelená hliadka, mladí Žilinčania premenili odpadom  zanesený pozemok pri stanici Záriečie na park, ktorý sa stáva kultúrnym centrom nielen Žiliny, ale i Slovenska, dobrovoľníci v nitrianskom Hideparku premenili spustnutý pozemok na park a záhradu.
Som týmito ľuďmi uchvátený, ale čo s nami ostatnými?
Budeme čistejší nielen navonok, ale i vo vnútri? Čisté ulice totiž priamo súvisia s čistotou našich sŕdc. Ale ako to dokázať?

Keď nás vidia, vhodíme ohorok do popolníka, prázdnu fľašu do odpadového koša, poslušne vezmeme do vrecúška psie fekálie, triedime odpad.

Ale keď nás nikto nekontroluje, vedení akýmsi magickým pocitom „ale som vás dostal“, vhodíme ohorok na chodník, fľašu do kríka, fekáliu necháme na tráve a smeti vysypeme do kontajnera na plasty. Asi to bude v našej poddanskej duši. Pred pánom sme poriadni, za chrbtom ho však chceme dobehnúť. Pánov už nemáme, neslobodné duše nám, zdá sa, ostali. Slobodní sme totiž vtedy, keď dodržujeme pravidlá aj vtedy, keď nás nikto nevidí.

Predviedol mi to nedávno v Prahe zdanlivo tvrdý muž a rebel Dan „Žito“ Landa. Len tak sme sa prechádzali po jeho milovanom Vyšehrade, debatovali v nádhernom slnečnom počasí o živote, keď si všimol na chodníku prázdnu škatuľku od cigariet. Neviem ako dlho tam škatuľka ležala, ale nepochybne okolo nej prešli desiatky možno stovky turistov. Dan sa pokorne zohol, vzal škatuľku, a kráčali sme ďalej. Cestou ešte s úplnou samozrejmosťou zodvihol zopár ohorkov aj servítku špinavú od horčice. Všetko to vhodil do odpadového koša, bez komentára sa usmial a pokojne sme sa prechádzali ďalej. Dodržal pravidlá aj za iných.
Veru tak, Dan. „To krysař temně na píšťalu hrál, když dílo dokončil, dlouho plakal, a eště dýl se smál.“

Jozef Banáš
Foto: BiancaStar.com

Vypočujte si aj staršie príspevky.