Úvahy, fejtóny, či glosy tých, ktorých poznáte.
Takže takto je relácia v Rádiu Slovensko - každý pracovný deň po 17:40. A vždy vo štvrtok glosa spisovateľa Jozefa Banáša.
8.augusta sa Jozef Banáš vrátil k jednej zaujímavej konferencii a zamyslel sa nad závistlivými idiotmi...

Mal som pred niekoľkými dňami potešenie byť účastníkom skvelej motivačnej konferencie „Reštart kariéry“ (pozrite si VIDEO tu), ktorú usporiadali v Prahe agentúry HR Spectrum a Dark side.
Na tejto prestížnej akcii rozprávali svoje životné príbehy popredný český ekonóm Aleš Michl, zámocká pani Inéz Cusumano, český Bill Gates Václav Dejčmar, riaditeľka nadácie Charta 77 Božena Jirků, PR manažér  Formule 1 Pavel Turek, megaúspešná svetová manažérka Ogilvy Paríž Vanda Wolfová, či majiteľ impéria LMC a budhista Libor Malý.

Bolo mi cťou, že som tu spolu s Ivetou Radičovou zastupoval Slovensko. Deň plný múdrosti, žičlivosti, humoru a vzájomnej podpory ubehol ako voda.

Keď sa ktosi spýtal jedného z najbohatších Čechov - mladíka Václava Dejčmara, matematika a finančného mága, čo vlastne vie, Dejčmar sa zamyslel a s úsmevom odpovedal: „Vlastne neviem nič, ale čo viem s  istotou, že si dokážem nájsť spolupracovníkov, ktorí niečo vedia.“

Počas konferencie a najmä v priebehu následnej recepcie vznikla nezvyčajne prajná, tvorivá  a vzájomne sympatizujúca atmosféra. Stovka poslucháčov plná zvučných mien českého biznisu, umenia a žurnalistiky si s prednášajúcimi i vzájomne vymieňala svoje životné skúsenosti. Dávali si nezištné rady, povzbudzovali sa navzájom, tešili sa z úspechov druhých v debatách dominovala vzájomná úcta a žičlivosť. Práve z nej mi bolo trochu smutno.

Keď v Spojených štátoch, Nemecku, Británii a od zmieneného seminára mám pocit, že i v Česku, niekto vyniká, ostatní na neho ukazujú a volajú – aj ja chcem byť ako on. Ak niekto začne vynikať na Slovensku začneme na neho ukazovať a volať, aby zmizol, neprovokoval, je okamžite podozrivý, závidíme mu a robíme všetko preto, aby sme ho strhli späť na úroveň priemeru, ešte lepšie - podpriemeru.

Presne to vystihol jeden môj známy pán docent, ktorého kolega dostal titul profesor. „Ak si ten chudák myslí, že ho budem odteraz oslovovať profesor, veľmi sa mýli. Pre mňa ten idiot ostáva naďalej len kolegom.“
Nuž tak teda na zdravie všetkých slovenských kolegov.

Jozef Banáš

Vypočujte si aj staršie príspevky.