Úvahy, fejtóny, či glosy tých, ktorých poznáte.
Takže takto je relácia v Rádiu Slovensko - každý pracovný deň po 17:40. A vždy vo štvrtok glosa spisovateľa Jozefa Banáša.
1.augusta si Jozef Banáš zavtipkoval, akoby bol 1.apríl. Veď čítajte jeho rozhorčenie:-)

Keď nám cudzí brali Beňovského, Petroviča, Hadika, Kempelena, Petzvala, Bela, Belopotockého, Jesénia, Benediktiho, Kupeckého, Šafárika, neskôr Hviezdoslava, Štefánika, Warhola, Osuského, Clementisa, Jána Roháča či Andreja Kvašňáka, našli sme si najbližší búčik, spoza ktorého sme na odkundesov hrozivo gánili.

Keď začiatkom deväťdesiatych rokov zodvihol český radca československého veľvyslanectva v Berlíne telefón so slovami „Hier ist die tschechische Botschaft“  - tu je české veľvyslanectvo, zodvihol som pri ďalšom zvonení telefón ja so slovami „Hier ist die slowakische Botschaft.
Pán radca mi za to až do ukončenia môjho pôsobenia na úrade robil zle. Pomstil som sa mu tak, že som to všetko o dvadsať rokov opísal v románe Zóna nadšenia.

Keď svet dlhé roky označoval Alexandra Dubčeka za Čecha, pomstil som sa svetu tak, že som o tomto najznámejšom Slovákovi tiež napísal román. Svet, či prinajmenej Česi sa mi pomstili tak, že začali moje knihy čítať. Znášal som to trpezlivo, vedomý si, že moja chvíľa raz príde. A prišla. V našej samoobsluhe. 

Vo vreckách s idylickým obrázkom baču a dvoch valachov, ktorí sedia pri ohníku so spiacim Dunčom som kúpil Slovenské zemiačiky. Text pod obrázkom  v dokonalej slovenčine hovorí: „V tradičných slovenských zemiačikoch objavíte pokoj, pohodu a vôňu vášho domova. Tak, ako sa s láskou vraciate domov, tak sa budete s láskou vracať aj k tradičným slovenským zemiačikom“.
Pod textom – Krajina pôvodu: Česká republika.

Tak to ma dožralo. Keď nám brali Štefánika či Dubčeka, strpel som to, ale brať nám to posledné, čo ešte Slovákom nevzali – zemiaky, to je ozaj veľa. Rozhodol som sa Slovákov na to nahlas upozorniť. Tak som napísal túto glosu. Zemiaky si nedáme! Je na vás, ako sa zachováte. Už sa nemôžete na nič vyhovárať, už to viete. Horúci zemiak je vo vašich rukách. Teraz sa ukáže čo ste zač. Ja sa vraciam za svoj „búčok“ – nie bůček, prosím, a budem vás pozorne sledovať.

No a keby niečo, nikdy som túto glosu nenapísal a obrátenú pyramídu Slovenského rozhlasu som videl len vo sne.  

Jozef Banáš

Vypočujte si aj staršie príspevky.