Úvahy, fejtóny, či glosy tých, ktorých poznáte.
Takže takto je relácia v Rádiu Slovensko - každý pracovný deň po 17:40. A vždy vo štvrtok glosa spisovateľa Jozefa Banáša.
Bolesť je súčasťou našich životov a neraz robí z nás lepších ľudí. Aj o tom rozprával Jozef Banáš 25.júla.

Požiadala ma pred časom o radu mladá žena. Musela vypratať aj s bábätkom byt, splácala úver, opustil ju manžel, proste ocitla sa v situácii, v ktorej to slabší vzdávajú. 
Povedal som jej, aby brala život ako posilňovňu. Tí, ktorí cvičia s kilovými činkami silní nebudú, ale tí, ktorí dvíhajú ťažké váhy áno. „Buďte vďačná stvoriteľovi, že vám nakladá takúto činku, asi chce, aby ste boli silná.“ 
Usmiala sa cez slzy. Nedávno sa mi ohlásila. Šťastná, krásna, sebavedomá a úspešná žena s dvomi deťmi a novým manželom. Povedala mi, že od mojej rady dvíha len ťažké činky.

Jedna z najkrajších symfónií, aké boli kedy skomponované je Deviata a jej záverečná časť – Óda na radosť. Skomponoval ju chudobný, hluchý muž, pre ktorého bol život veľriekou bolesti. Z Beethovenovej bolesti však napokon vyrástla radosť.

Bojíme sa bolesti a pritom len v čase bolesti si uvedomujeme sami seba. Ak nás zub nebolí, ani nevieme, že ho máme. V čase bolesti sľubujeme, že prestaneme jesť sladkosti, piť horúce či ľadové, budeme si zuby pravidelne čistiť a odstraňovať zubný kameň. Sotva bolesť prejde, niektorí sa k sladkostiam vrátia, mnohí však v predsavzatí vytrvajú.

Tak to ide v našich životoch dokola. Radosť sa strieda s utrpením. Príjemné zážitky nás vedú k stagnácii, bolesť k rastu. Hoci je utrpenie najväčším darom, odmietame ho, chceme sa ho čím skôr zbaviť. Chceme sa zo života tešiť, nie kráčať ním ako slzavým údolím.

Ibaže život je rovnako údolím radosti ako aj sĺz. Bez tmy by nebolo svetlo, bez dňa noci, bez nenávisti lásky. Len vďaka škaredosti vieme, čo je krása, len vďaka samote poznáme hodnotu priateľstva, bez bodliaka by sme nechápali krásu ľalie.

Preto neprekáža, keď človek padne do prachu. Prekáža, keď tam ostane dlho. Ako dlho? Nuž, presne toľko, aby bilancia našej bolesti a radosti, našich pádov a vzletov, bola vyrovnaná. Pretože šťastie nie je v hĺbkach priepastí, či na vrcholoch končiarov, nie je v našich víťazstvách ani v prehrách, ale výlučne v našej vnútornej nezávislosti a slobode.

Jozef Banáš

Vypočujte si aj staršie príspevky.