Úvahy, fejtóny, či glosy tých, ktorých poznáte.
Takže takto je relácia v Rádiu Slovensko - každý pracovný deň po 17:40. A vždy vo štvrtok glosa spisovateľa Jozefa Banáša.
20.júna sa Jozef Banáš zamyslel nad zmyslom hrubých čiar v politike.

Počas besied so študentmi ich často vyzývam, aby menovali významných politických predstaviteľov Slovenska.  Zvyčajne sa opakujú mená Dubček, Štúr, Štefánik, kde tu zaznie Hlinka, Husák, Tiso.

Zvykli sme si po zmenách politických režimov na hrubé čiary, ktoré sa tiahnu medzi dobrými a zlými lídrami. Prirodzene vždy z pohľadu existujúceho – dobrého režimu. Noví lídri zatracujú starých, odstraňujú sa ich sochy či názvy ulíc, gumujú sa z histórie. Masarykovci gumovali Habsburgovcov, Tisovci Masarykovcov, Benešovci Tisovcov, Gottwaldovci Benešovcov, Husákovci Dubčekovcov, Havlovci Husákovcov, komunisti demokratov, demokrati komunistov.

Bratislavské námestie Ľudovíta Štúra vie svoje. Pred Štúrom tam stála socha Štefánika, pred ním jazdecká socha Márie Terézie. Čím je národ menší, tým častejšie sa striedajú politické režimy v ktorých žije. Najmä v turbulentnom prostredí strednej Európy nič nie je definitívne. Ani demokracia ani totalita. A tak majú noví a noví kresliči hrubých čiar neustálu možnosť gumovať históriu a národ sa prestáva orientovať, stráca identitu, zmysel pre historické súvislosti.

Pred niekoľkými dňami som navštívil s priateľmi Užhorod a mali sme možnosť prezrieť si sídlo Oblastnej štátnej administrácie v nádhernej budove z československých čias roku 1934. Sprevádzal nás historik Serhyj Fedaka, ktorý vydal knihu „Prví muži“ – životopisy dvadsiatich piatich lídrov Zakarpatskej Ukrajiny. Portréty týchto mužov zdobia aj dlhokánsky koridor budovy.
Prehliadka začína Augustínom Štefanom, ktorý nastúpil do úradu správcu „Ruskej krajiny“ v decembri 1919, pokračuje cez stalinských prvých tajomníkov, cez Augustína Vološina, ktorého osud pripomína osud Jozefa Tisa, maďarských regentov, sovietskych  komunistických predákov až po súčasného predsedu Zakarpatskej oblastnej štátnej administrácie Olexandra Ledidu, ktorý celý projekt výrazne podporil. Profesor Fedaka mi povedal: „Všetci títo muži boli súčasťou našej zložitej histórie. K posilneniu národnej identity a sebavedomia je predsa dôležité vedieť kto kedy národ viedol.“

Zdá sa, že na Zakarpatskej Ukrajine zmysel hrubých čiar pochopili.

Jozef Banáš

Vypočujte si aj staršie príspevky.