Úvahy, fejtóny, či glosy tých, ktorých poznáte.
Takže takto je relácia v Rádiu Slovensko - každý pracovný deň po 17:40. A vždy vo štvrtok glosa spisovateľa Jozefa Banáša.
13.júna sa Jozef Banáš zamyslel nad spojením futbal-krompáč...nuž, niekedy ťažko povedať, čo z toho unavuje viac...a čo má vo finále väčší efekt:-)

Mal som minulý piatok dva podobné zážitky.
Pozval som si do záhrady mladíkov, aby mi pomohli vykopať staré kríky za päť eur za hodinu.  Keď namiesto o dohodnutej ôsmej prišli o pol desiatej dvaja potetovaní fešáci, tušil som, že to nebude dobré. Moje nedobré tušenie sa začalo potvrdzovať, keď vyšli šesťdesiat schodov na vrch záhrady za päť minút a ďalších desať sa z tohto heroického výkonu spamätávali.

Zadychčaní si zapálili cigaretky a natiahli akože pracovné oblečenie. Prvý s nagelovanou šticou na spôsob Hamšíka si natiahol značkové tričko, druhý s tetovaním pripomínajúcim Stocha si obliekol tričko rovnako známej svetovej značky aj s kapucňou, ktorú si natiahol tiež. Na moju otázku "načo kapucňa, keď slnko začalo riadne prihrievať", odvetil, že chce schudnúť. Nesmelo som sa spýtal, či by na to nestačil krompáč. Prekvapený poznamenal, že očakával na vytrhávanie starých kríkov dajaký stroj. Povedal som, že mám len tie krompáče. Vzali ich do rúk s nadšením pripomínajúcim nadšenie našich futbalistov. Keď si ten v kapucni po piatich minútach zaťal do priehlavku a druhý po – odhadujem desiatich švihoch ťažko dýchajúc kolaboval, poslal som fešákov domov. Naznačili, že by som im mohol za prácu čosi zaplatiť. Vyrazil som ich, len sa tak zaprášilo.

V ten deň večer som sa vybral do mojej obľúbenej krčmy na pivo. Na obrazovke televízora bežal zápas Lichtenštajnsko – Slovensko. Medzi rozvášnenými hlasmi sa po pol hodine ozvalo: „Ku krompáčom s nimi!“
Keď som si predstavil, že sa mi reprezentační futbaloví fešáci promenádujú po záhrade ako na trávniku vo Vaduze a ešte im za to mám dať päť eur za hodinu, zakričal som: „V žiadnom prípade!“
Spomedzi davu sa zodvihla nagélovaná hlava: „Čo máš proti...hm...krompáčom...?“
Hlas zvädol, bol to frajer s kapucňou, ktorého som ráno vyhodil.

Definitívne som sa vzdal myšlienky, že mi raz dajaký metrosexuál vykope päťdesiat starých kríkov. Vzal som teda do rúk krompáč sám. Priznám sa, veľmi sa mi nechce, ale skutočne mi to nemá kto urobiť. Pri kopaní často myslím na našich futbalistov. Chvalabohu, že sú, aspoň máme niekoho na koho si môžeme my, ktorým sa nechce pracovať rovnako ako im, ponadávať.

Jozef Banáš

Vypočujte si aj staršie príspevky.