O budíkoch

on . Posted in Takže takto (relácia RTVS)

Úvahy, fejtóny, či glosy tých, ktorých poznáte.
Takže takto je relácia v Rádiu Slovensko - každý pracovný deň po 17:40. A vždy vo štvrtok glosa spisovateľa Jozefa Banáša.
6.júna si Jozef Banáš zobral na mušku budík a potkanie preteky.

Žijeme v zrýchlenom čase, v ktorom v súboji s inými nesmieme stratiť ani minútu.
Aby nás, nebodaj, v týchto pretekoch niekto nepredbehol, vstávame ráno na budík, ktorý Angličania nazývajú alarm, čo v preklade znamená - poplach. Akoby budík symbolizoval stres, ktorý prežíval počas poplachu každý, kto absolvoval vojenskú službu. Zmätky, pokazená nálada, od prvej chvíle po prebudení zlá energia, a znechutenie pri predstave, že so zlepenými očami vyrazíme do boja proti imaginárnemu nepriateľovi.

Vojenská služba je dávno za nami, založili sme si rodiny aby sme opäť, ešte vehementnejšie, nastupovali na štartovnú čiaru nekonečných pretekov o lepšie umiestnenie v súboji o peniaze, postavenie, moc, slávu, uznanie. Budík na štarte je pripravený. Akú takú radosť zo života nám dáva len predstava, že sa večer vrátime z práce, chvíľu sa potešíme s deťmi, na ktoré sme si po celý deň nespomenuli, zhltneme večeru, pozrieme si seriál, dáme pivo, možno umyjeme riad, aby sme konečne zaľahli do postele. Predtým však natiahneme budík.

Náš život je začarovaný kruh.
Američania tomuto každodennému stereotypu hovoria „rat race“ – potkanie preteky.
Občas jednu etapu vyhráme – zvýšia nám plat, povýšia nás, našetríme na Škodovku, kým sused má len Daciu, aby nám to v iných pretekoch vrátil, a zatiaľ čo my sa trepeme na Balaton, on nám zakýva pri odchode na dovolenku do Turecka. Vraj inak sa nedá, lebo musíme zabezpečiť rodinu.
A tak trávime prvú polovicu života strácaním zdravia v pretekoch za peniazmi, aby sme v tej druhej polovici strácali peniaze v pretekoch za prinavrátenie zdravia. Namiesto toho, aby sme sa chceli dostať na slobodu, zmôžeme sa len na to, aby sme si život v našom potkaňom väzení urobili znesiteľnejší.

Ale, prepáčte,  už musím končiť, je veľa hodín, treba ísť spať. A bodaj ho, takmer som zabudol natiahnuť budík...

Jozef Banáš

Vypočujte si aj staršie príspevky.




Copyright © 2012 Jozef Banáš   |   Tvorba-webov.sk