Úvahy, fejtóny, či glosy tých, ktorých poznáte.
Takže takto je relácia v Rádiu Slovensko - každý pracovný deň po 17:40. A vždy vo štvrtok glosa spisovateľa Jozefa Banáša.
4.apríla ste si mohli vypočuť glosu s názvom Kultúra je duchovné puto

Navštívil som pred nedávnom Kyjev, kde mi uviedli ukrajinský preklad románu Zóna nadšenia. Na prezentáciu v priestoroch slovenského veľvyslanectva prišli okrem slovenského a českého veľvyslanca aj mnohí ukrajinskí spisovatelia.

Po oficialitách sme družne debatovali o význame literatúry a kultúry pre lepšie vzájomné spoznávanie sa národov. Básnik Petro Zasenko sa významne usmial a oznámil: „Odteraz je tvoj román súčasťou ukrajinskej kultúry. Stal si sa jedným z nás.“
V prvej chvíli som si – polichotený,  význam týchto slov celkom neuvedomil, až keď Anatolij Kačan múdro povedal – „Kultúra je duchovné puto, ktoré nepozná hranice a spája všetkých ľudí dobrej vôle.“  

Každý človek  má jednu vieru v dobro, krásno, lásku, jeden cieľ konania, jeden zmysel života a vďaka literatúre, výtvarnému umeniu, filmu, dráme, hudbe vieme o našich blížnych v tomto svete viac, vieme ako sa boria s problémami v tej či onej krajine, ale tiež ako sa tam radujú a ľúbia. Preto musíme vždy a za každých okolností hľadať u iných  nie to, čo nás oddeľuje, ale spája.
Ukrajinec Ševčenko patrí rovnako nám, ako im patrí Slovák Hviezdoslav. Prináležia nekonečnej studnici múdrosti a kultivovanosti, ktorá bráni tento svet pred barbarstvom matérie a povznáša duch národov.  

Som šťastný, že som sa vďaka mojej knihe stal mikrosúčasťou kultúry ukrajinskej, nemeckej, českej, poľskej aj indickej. Študentka žurnalistiky Nataša mi pohladila dušu slovami: „Dozvedela som sa z vašej knihy o Nemcoch, Čechoch a Slovákoch viac ako na  hodinách histórie. Pochopila som Nemcov a celkom som o nich zmenila môj nedobrý názor. Je úžasné ako dokáže literatúra odbúravať predsudky.“
Nie náhodou mi v Kyjeve zišla na um myšlienka klasika: „Nikto nie je ostrovom samým pre seba, každý je kusom pevniny. Ak more odmyje hrudu, Európa sa zmenší, akoby sa stratil výbežok zeme alebo sídlo tvojich priateľov, ak niekto zomrie, nepýtaj sa -  komu zvonia do hrobu. Zvonia Tebe.“

Jozef Banáš

Vypočujte si tento príspevok.