Úvahy, fejtóny, či glosy tých, ktorých poznáte.
Takže takto je relácia v Rádiu Slovensko - každý pracovný deň po 17:40. A vždy vo štvrtok glosa spisovateľa Jozefa Banáša.
Na Zelený štvrtok ste si mohli vypočuť Veľkonočné zamyslenie sa na tému – Usmiaty Kristus (odvysielané 28.3.2013)

Ako chlapec som si kládol otázku, či kresťania uctievajú Ježiša preto, lebo ho majú radi, alebo preto, že sa ho boja. Bál som sa nielen hriechu, ktorý by som vraj mal, keby som nešiel do kostola, ale aj sôch bradatých ujov v dlhých plášťoch, nepríjemného pachu kadidla a najmä muža na kríži zaliateho krvou.

V Chráme Matky božej v Kodani ma však vítal Kristus s roztiahnutými rukami, akoby vravel – poďte všetci ku mne. Myslím, že takto dajako získaval ľudí v časoch, keď nebol rozhlas, televízia ani sociálne siete a všetko musel uhrať svojou charizmou. Som presvedčený, že kade chodil, rozdával úsmev, neviem si predstaviť, že by niekto počúval a tobôž nasledoval permanentne namosúreného a zamračeného chlapíka. Bol mladý, rovnako i jeho apoštoli a v Písme som sa dočítal, že ich po celodennom putovaní Galileou vítali v príbytkoch vínom, ktoré nepochybne vyvolávalo veselú myseľ aj v Kristových časoch.

Strnulosť katolíckej cirkvi Kristus na kríži presne symbolizuje. Želám tým, ktorí kresťanov vedú, aby Ježiša z kríža sňali a vrátili ho na zem. Tí, ktorí ho ukrižovali, boli jeho nepriatelia, a obávam sa, že sú nimi aj tí, ktorí obraz priklincovaného šíria. Ukrižovanie bolo síce bolestivou, ale predsa len kratučkou epizódou v jeho nádhernom živote. Obraz kresťanstva vo svete, jeho príťažlivosť by a výrazne zvýšila, keby jeho, takpovediac, najvyšší reprezentant, bol zobrazovaný s úsmevom na tvári, bez popravného nástroja, ktorým kríž nesporne je.

Ježiš je pre mňa symbolom radosti, nie utrpenia. Pre mňa neplatí – vezmi svoj kríž a choď, ale odlož svoj kríž a choď! Zmysel Kristovej veľkonočnej obety totiž nebol v zotročení, ale v oslobodení človeka.

Pekné sviatky.

Jozef Banáš

Vypočujte si tento príspevok.