Chrám žien
Úvahy, fejtóny, či glosy tých, ktorých poznáte.
Takže takto je relácia v Rádiu Slovensko - každý pracovný deň po 17:40. A vždy vo štvrtok glosa spisovateľa Jozefa Banáša.
Naposledy ste mohli počuť jeho zamyslene k Medzinárodnému dňu žien (vysielané 7.3.2013).
Zajtra je medzinárodný deň žien. Ak by bolo na mne, ustanovil by som nie deň, ale rok žien. Svet by sa k slušnosti, jemnosti, duchovnosti, zodpovednosti posúval istotne rýchlejšie.
Navštívil som nedávno Drážďany, mesto, ktoré vo vojne takmer kompletne zničili muži. Po vojne ho postavili ženy, nemecké Trümmerfrauen – ženy ruín, skutočné hrdinky vojny. Kým ich muži riešili svetové problémy so zbraňou v ruke, ony riešili malé problémy, ktoré svetoví muži napáchali.
Tie ženy pochovávali mŕtvych, dodávali útechu živým, trpezlivo čistili miliardy tehličiek, z ktorých povstali nové domovy. Včeličky ruín, včeličky vojny a najmä včeličky mieru.
Svetoznámy drážďanský kostol „Frauenkirche“, „Chrám žien“ je symbolom utrpenia, obetavosti a statočnosti žien tejto zeme. Jemné ženské ruky v celej histórii čistia tehličky z ruín, ktoré ostávajú po skutkoch mužov, zaneprázdnených riešením svetových problémov politiky, biznisu, úrokových mier či spoľahlivosti viagry.
Na besedách o mojom ezoterickom románe Kód 9 som stretol viac ako päťtisíc ľudí, mužov z nich boli možno dve stovky. O láske sa dozvedajú z novín, prípadne si ju pletú so sexom. Morálny pád najväčšej mužskej organizácie na svete je toho dôkazom. Ženy konajú každodenný súcit, porozumenie, odpustenie, starostlivosť, dobro. Sú kompasom, ktorý nám ukazuje smer. Kompas je od slova compassion – súcit. Akoby ten, kto ho vymyslel chcel dať najavo, že pri našej ceste životom nás má viesť súcit. Ženy, na rozdiel od mužov, odkaz vynálezcu kompasu pochopili. Vek rýb, vek mužského materializmu končí a nastupuje vek vodnára, vek duchovna. Frauenkirche v Drážďanoch je symbolom nádeje, že sa svet mení k lepšiemu, k chrámu žien, k chrámu lásky.
Pekný deň.
Jozef Banáš