Blíži sa nám sviatok zamilovaných. Niektorí oslavujú lásku jeden deň, ďalším vydrží oslava pár mesiacov, iným rok, či dvadsať. Ja slávim lásku po celý život a dokonca s tou istou manželkou. Nuž čo,  som pohodlný a je to aj lacnejšie.

Ženáč Sokrates nám radí: Ožeň sa! Ak budeš mať dobrú ženu, budeš šťastný, ak nie budeš filozofom. V mojom prípade táto okrídlená veta akosi nesedí. Som ženatý už viac ako štyridsať rokov, a hoci sa to nezdá, v rámci svojich možností sa snažím mozog používať. Napriek tomu, či práve preto som šťastný. Pokiaľ sa človek zamiluje v osemdesiatke, je vysoko pravdepodobné, že  mu to vydrží do konca života, ak sa zaľúbi v štyridsiatke, je pravdepodobnosť úspechu polovičná, ale keď v dvadsiatke, je pravdepodobnosť lásky na celý život dosť malá. Mne sa to podarilo a mám súhlas oznámiť, že aj mojej žene. Myslím, že nám to drží tak dlho aj preto, lebo ani jeden z nás sa nesnaží o dokonalosť. Dokonalá láska je totiž nedostižný ideál, rovnako ako dokonalá žena či dokonalý muž. Žena aj muž sa musia zbaviť ilúzie, že budú spĺňať predstavy, ktoré si o sebe vzájomne vysnívali. Láska je život a ten je o pádoch a vstávaní z prachu. O zlyhaniach a ich nápravách. Je o pochybení a odpustení, nie je o hriechu a treste. Plnohodnotný život je ten, v ktorom sa počet prehier rovná počtu víťazstiev.

Milujem tú istú ženu od jej šestnástich už štyridsaťštyri rokov. Ako sa  mi to podarilo? Zistil som, že pre ženu je najerotogénnejšou mužovou zónou jeho mozog. Tak som to vyzradil a teraz sa už len bojím chvíle, kedy sa túto moju fintu dozvie manželka. Pekného Valentína.

Jozef Banáš

Vypočujte si tento príspevok.