Dobrý deň, priatelia.

Povedali mi, že mám na tento príhovor dve minúty. Zdalo sa mi, že je to málo, nie som Rúfus ani Peteraj, ktorým stačí  na vyjadrenie veľkej myšlienky malá plocha. Premýšľal som však a zistil, že za minútu môžete veľa vecí.

Zboriť chrám a opäť ho postaviť, môžete potrestať aj odpustiť, zovrieť dlaň a udrieť, ale aj ju otvoriť a pohladiť, ponížiť i povýšiť, povedať slovo, ktoré vylieči, ale aj také, ktoré vás uvrhne do beznádeje, zarmútiť i rozveseliť, vyhlásiť vojnu aj ju skončiť, zradiť i dodržať sľub, milovať i nenávidieť, byť šantiacim starcom i mrzutým dieťaťom, za minútu dokáže človek vzlietnuť do výšok i padnúť do priepasti, pokloniť sa pravde, alebo velebiť lož, stratiť vieru a znova ju nájsť, byť davom, alebo byť sám sebou, povedať ľúbim ťa aj nenávidím, narodiť sa i zomrieť, prehrať i zvíťaziť, za minútu môžete prekročiť povolenú rýchlosť a prísť o vodičský preukaz, zlomiť niekomu srdce či sánku, môžete zabiť aj darovať život, poliať kvet, alebo ho odtrhnúť, nevšimnúť si odlety vtákov a príchody zím, dať aj vziať, pyšne kráčať, ale aj v pokore pokľaknúť, klobúk nielen cifrovať, ale ho aj v úcte z hlavy sňať.

Človek môže byť posledným v láske, prvým v nenávisti ale aj naopak. Môže čas, ktorý mu je daný naplniť, ale aj ho premrhať. Je na každom z nás akú možnosť si vyberie – dobro, alebo zlo, lásku či nenávisť. Podľa toho nám aj bude vrátené. Keď nedáme, nedostaneme.
Tak dávajme , aby nám ani jeden život, ani jeden deň, ani jedna minúta nevyčítali, že sme ich naplnili prázdnotou.

Jozef Banáš

Vypočujte si tento príspevok.